Ešte donedávna sme sa museli uspokojiť s konštatovaním, že ľudský organizmus asi veľmi dobre vie, prečo si tak prísne stráži glykémiu, ak je zdravý. Takáto odpoveď však nevysvetľuje dôvody, prečo je zvýšená glykémia taká škodlivá. Dnes na základe poznatkov, ku ktorým dospeli vedci najmä v ostatnom čase, môžeme uviesť hneď niekoľko dôvodov:
l. Ak sa glukóza „uvoľní z reťaze“, je v pravom zmysle slova jedovatá. Viaže sa na bielkoviny a poškodzuje ich do takej miery, že podstatne rýchlejšie starnú, opotrebúvajú sa a nemôžu potom za normálnych okolností na žiadúcej úrovni plniť zverené funkcie. Toto nadväzovanie glukózy na bielkoviny nazývame glykácia, ktorá postupne vedie k záhube celého organizmu, predznačenej radom funkčných porúch. Dôkazom glykácie je napríklad modifikácia krvného farbiva hemoglobínu na tzv. glykohemoglobín, alebo stuhnuté kĺby.
2. Chronická hyperglykémia vedie k zmenám v chémii oxidácie glukózy, tým k zvýšenej tvorbe voľných radikálov a k vzniku oxidačného stresu. Nadprodukcia reaktívnych metabolitov kyslíka a ich nedostatočné vychytávanie spôsobuje zvýšenie peroxidácie lipidov, lipoproteínov, ale aj proteínov a nukleových kyselín. Toto spôsobuje primárne poškodenie buniek, až ich smrť. Horšie však je, že poškodenie sa lavínovito šíri ďalej. Produkty peroxidácie lipidov, ktoré sa tvoria na primárnom mieste, sa totiž krvným riečiskom dostávajú k ďalším orgánom a tkanivám, kde opäť vyvolávajú peroxidáciu lipidov a následne spôsobujú bunkové a tkanivové poškodenie. A tak sa postupne vyvíjajú postdiabetické komplikácie.
Knihy a kalendáre
Bestsellery
Mykorhízne huby
Ochrana rastlín 
Sadbový materiál
Iné záhradkárske potreby
Výživové doplnky
Hnojivá
Ikar