Lepové dosky na cibuľu - 5 ks

.

Lepové dosky na cibuľu

.

balíček obsahuje 5 ks

.

Prírodná ochrana cibule, póru a cesnaku proti škodcom. Lepové dosky na cibuľu služia pre monitoring, signalizáciu náletu a odchyt škodlivého hmyzu ako napríklad kvetárka cibuľová, mínerka pórová, strapka západná, strapka záhradná, strapka chmeľová.

.
Hmyz je prilákaný na žltú farbu a zachytený na lepovú plochu. Tieto dosky sa používajú pri zelenine (cibuľa, pór záhradný, cesnak, uhorky, paradajky, papriky). Na umiestnenie dosky použite priložený držiak.

.

Lepové dosky vymeňte za nové hneď ako sa lepová plocha pokryje hmyzom alebo dôjde k zaprášeniu povrchu. Doska zvyčajne vydrží asi po dobu 6 týždňov od jej umiestnenia. Odporúčame umiestniť rovnomerne 1 až 2 lepové dosky na 2 štvorcové metre. Dosky umiestnite v blízkosti rastlín, nesmú sa však prilepiť na listy.

.

.

.

Predstavme si škodlivý hmyz

.

Kvetárka cibuľová
(Delia antiqua Meig.)
.
.
Kvetárka cibuľová poškodzuje najmä cibuľu, menej cesnak a pór. Vňať rastlín najprv stráca lesk, neskôr postupne žltne a vädne. Stredný list možno ľahko vytiahnuť, pretože v mieste vyrastania je zahnitý. Poškodené rastliny ľahko schnú. Pri napadnutí starších rastlín hnije cibuľa, ktorej vnútro vyžierajú larvy. Následne rastliny za slnečných dní a pri nízkych zrážkach vädnú.
.

Väčšie škody vznikajú vo vlhkejších lokalitách. Mucha je olivovosivá, dlhá 6 až 7 milimetrov, telo je na bokoch belavé, nohy čierne, tykadlá ochlpené. Na prednom okraji krídel a na báze sú hrubé štetiny. Vajíčka sú biele, dlhé do jedného milimetra, larva je žltkastá, červovitá, beznohá, dlhá okolo 7 milimetrov.
.

Kvetárka cibuľová prezimuje vo forme kukiel v pôde. Koncom apríla až začiatkom mája, čo podľa priebehu vegetácie pripadá na obdobie ružového púčika jabloní alebo kvitnutia púpavy lekárskej, sa liahnu muchy. Tieto po týždni úživného žeru na kvetoch rôznych rastlín začnú klásť vajíčka do pôdy ku koreňovému krčku hostiteľských rastlín alebo za šupky cibuliek. Uprednostňujú poškodené jedince. Muchy lietajú dlho.
.

Larvy žerú vo vnútri cibúľ vypestovaných z výsevu aj zo sadzačky. Jedna larva môže poškodiť viacej susediacich rastlín. Dospelé larvy sa zakukľujú v pôde blízko miesta žeru.
.

V júli vyletujú muchy druhej generácie, ktoré lietajú do konca augusta. Larvy druhej generácie sa objavujú zvyčajne od konca júla do septembra a potom sa zakukľujú v pôde. Druhá generácia ohrozuje najmä cibuľu z neskorých výsevov alebo z výsadby, predovšetkým však pór. Druhotným poškodením kvetárky je zahnívanie cibúľ hlavne vo vlhkých rokoch.
.

.

.

Mínerka pórová
(Napomyza gymnostoma)
.
.
Mínerka pórová je mucha, ktorej belavé larvy vyhlodávajú chodbičky v podzemných častiach cibuľovej zeleniny. Napadnuté rastliny sa deformujú a zaostávajú v raste. Prezimuje v štádiu kukiel v pôde a za rok má dve generácie (jarná sa rojí v druhej polovici apríla a poškodzuje cibuľu z jesennej a skorej jarnej výsadby, letná sa objavuje v auguste a poškodzuje pór).
.

Na rojenie múch nás upozornia striebristé vpichy v hornej časti listov cibule a póru. Mnohí záhradkári považujú mínerku pórovú za háďatko zhubné, ktoré však voľným okom nie je viditeľné.
.

.

.

Strapka západná
(Frankliniella occidentalis)
.
.
Strapka západná je invázny škodca v poľnohospodárstve. Tento druh strapiek pochádza z juhozápadných Spojených štátov, ale rozšíril sa na ďalšie kontinenty vrátane Európy, Austrálie a Južnej Ameriky prostredníctvom transportu napadnutého rastlinného materiálu.
.

Strapky sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1 až 3 milimetre. Majú dva páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu. V závislosti od druhu sú dospelé strapky čiernej alebo žltohnedej farby, ale môžu mať červené, čierne alebo biele znaky.
.

Pri vyrušení často odskakujú. Larvy sú podobné dospelým, ale nemajú krídla a sú svetlejšej farby. Vajíčka strapiek sú priesvitné, obličkovité a asi 0,3 milimetra veľké.
.

Strapky poškodzujú rastliny tým, že vyciciavajú z pletív rastlinné šťavy a pôsobia ako prenášače viacerých vírusových ochorení. Strapky nabodávajú jednotlivé bunky rastlinných pletív a vyciciavajú ich obsah. Časti rastlín napadnuté strapkami sú potom pokryté typickými drobnými bodkovitými škvrnkami a jamkami. Poškodené časti rastlín strácajú zelenú farbu a objavujú sa rôzne deformácie.
.

.

.

.

.