Životne dôležitým faktorom pri spracúvaní liečivých rastlín na akékoľvek spôsoby, je kvalita bylín, na ktorú má vplyv veľa faktorov. Je závislá od výberu stanoviska, buď priamo v prírode alebo výberu miesta na poli, či v bylinkovej záhradke. Ďalší vplyvný faktor je samotná kultivácia, teda pestovanie, ovplyvnené hnojením, výživou, intenzívnym zalievaním, alebo aplikáciou chemickej ochrany. Uvedomme si, že bylinky sú lieky a takto s nimi aj zaobchádzajme. Vždy je to kvalita, ktorá rozhoduje o funkčnom alebo nefunkčnom účinku liečenia, bez ohľadu na vonkajšie, alebo vnútorné použitie.
Čas zberu a sušenie bylín
Vystihnutie toho pravého času zberu bylín je priam rituálom, o ktorom s istotou vedia skutoční odborníci na spracúvanie bylín s potrebnou neodlučiteľnou dlhodobou praxou v tomto odbore. V minulosti sa takéto vedomosti dedili z generácie na generáciu a mnohí z potomkov existujú doteraz. Znalosti, ktorými oplývajú sa nedajú naučiť z večera do rána, ani z mesiaca na mesiac, alebo z vegetácie do ďalšej vegetácie. Je to záležitosť takmer celého života.
Samozrejme, každý druh rastliny má svoje špecifiká, od ktorých sa odvíja prvý zber. K tomu prispôsobujeme dennú hodinu, s ohľadom na počasie. Len niektoré procesy môžeme zjednotiť, ako napríklad prevažná časť zbieraných listov prichádza do obdobia po pomalom strácaní sa rannej rosy, za poloslnečného svitu alebo výskytu menšej oblačnosti. Nezbierame po daždi, ani za silnej rosy či pred večerom. K niektorým druhom rastlín, pri zbere kvetov si musíme privstať (divozel, ibištek maurský), pretože neskôr sa pre silný zber nektáru včelami ku kvetom takmer nedostaneme.
Ako zbierame
V prípade, že zbierame celú rastlinu aj s kvetom, odstrihneme ju nad zemou. Odstránime žlté, suché, poškodené, prípadne inak napadnuté listy či kvety. Podľa možnosti zachovávame celistvosť rastliny. V žiadnom prípade ju nezbierame po častiach, ani nestriháme hneď jednotlivé časti na malé kúsky. Rastliny by sa síce rýchlejšie usušili, ale nedocielili by sme požadovanú kvalitu.
Rozoznáte nekvalitné zmesi?
Možno ste si všimli, keď ste si v obchodnej sieti kúpili liečivé rastliny, na aké drobné časti sú posekané, doslova na sečku, alebo až zomleté. Takéto zmesi sú nekvalitné. Po prvé, ich zloženie je neidentifikovateľné, po druhé rýchle z nich vyprchajú silice, rýchle oxidujú, sú bez vône a farby. Nebezpečné je tiež kupovať byliny v práškovej forme, čo je dosť častým zvykom. Je tu možnosť zneužitia – najmä vzácnejších druhov bylín, ktoré môžu byť aj zriedené iným druhom. Myslím, že to sú dostatočné argumenty slúžiace na podporu zberu celých častí rastlín.
Kde sušíme
Pozbierané časti bylín sušíme čo najrýchlejšie po zbere, aby neprišlo k zapareniu a následnému zhoršeniu kvality. Pre tento proces používame buď samostatné sušiarne alebo máme k dispozícii špeciálne sušičky.
Púčiky kvetov sušíme v tenkej vrstve, bežne v papierových škatuliach, v polotieni, pri teplote okolo 35 °C.
Kvety zbierame pred kvitnutím alebo v plnom kvete, nie po odkvitnutí. Rozostelieme ich do tenkej vrstvy, často obraciame a sušíme pri teplote okolo 35 °C.
Listy nesmieme sušiť pri teplote vyššej ako 40 °C. Sušíme zásadne v polotieni, nie na slnku, v tenkej vrstve a čo najrýchlejšie. Vhodné sú špeciálne sušičky, spočiatku je potrebné sušenie pri nižšej teplote, okolo 25 až 30 °C. Usušené sú vtedy, keď sa stredná žilka pri stlačení začne lámať a list sa neohýba.
Vňať sušíme zviazanú vo zväzočkoch, zavesenú hlavičkou nadol v miestnosti, kde je dostatočné prúdenie vzduchu. Vňať sušíme pri vyšších teplotách až do 60 °C. O správnom vysušení sa presvedčíme tak, že stonku sa snažíme rozlomiť – ak sa ohýba, nie je ešte dosušená.
Korene, hľuzy a všetky podzemné orgány po zbere, čo je obvykle na jeseň, dôkladne očistíme, sušíme v tieni, pri dobrej ventilácii, pri teplote približne 70 °C. Korene sú dobre vysušené vtedy, keď sa pri manipulácii lámu.
Semená a plody môžeme sušiť na slnku, sušíme pozvoľne, za pravidelného obracania. Správne usušené sú vtedy, ak sa navzájom nelepia.
Zber a sušenie kôry zo stromov robíme obvykle na jar, keď je silné prúdenie miazgy. Kôru sušíme na slnku vonkajšou stranou nahor, na vzdušnom mieste pri teplote do 50 °C.
Ako si overíme kvalitu usušených rastlín
Kvalitu usušených bylín si môžeme overiť viacerými spôsobmi. Už spomínaná veľkosť nastrihaných častí, ktorá by mala byť čo najväčšia, nám pomôže charakterizovať farbu. Tak napríklad používaná mäta alebo medovka (je jedno, o aký druh ide), by mala mať prirodzenú zeleň aj po usušení a tiež aj typicky mentolovú alebo medovkovú vôňu. V obchodnej sieti sa často stretávame s farbou hnedou, vyblednutou a takmer bez vône. Kvety pri jednotlivých druhoch by si mali bezpodmienečne zachovať prirodzenú farbu a mali by byť vcelku, nie roztrúsené s uvoľnenými lupienkami. Norma kvality sa vzťahuje aj na vlhkosť, ktorá je rozhodujúcim faktorom pre nastávajúce skladovanie. Byliny by nemali byť príliš krehké, presušené, ale ani vlhké a náchylné k plesniam. Veľmi výraznou charakteristikou, ktorá určuje kvalitu usušených bylín je samotná vôňa. Hovorí sa, že čuchová vlastnosť človeka je vynikajúca, neklamná, čím môžeme identifikovať už na počiatku kvalitu usušených bylín.
Najdôležitejšou skúškou kvality bylín je však chuť. Každá z bylín má svoju chuť, niektoré druhy pomerne výraznú. Najvýstižnejšia chuť sa viaže na čerstvé druhy bylín, pri dlhom skladovaní sa chuť mení.
Článok bol spracovaný podľa knihy profesorky Anny Jakábovej Sila liečivých rastlín.
Chýba vo vašej knižnici nietorá z týchto kníh?
Knihy a kalendáre
Bestsellery
Mykorhízne huby
Ochrana rastlín 
Sadbový materiál
Iné záhradkárske potreby
Zdravie a výživové doplnky
Hnojivá
Ikar