Určite ste sa už stretli s používaním prírodných materiálov ako náhrady za tie umelé. A to v akejkoľvek oblasti. Vedeli ste, že aj taká obyčajná špongia v domácnosti môže pochádzať z vašej záhradky? Moderná doba prináša so sebou čoraz viac ekologických zlepšovákov a návrat k prírodným a menej nákladovým a šetrným materiálom. Medzi také patrí aj používanie prírodnej špongie, lufy.
Lufa patrí k čoraz viac pestovaným druhom zeleniny už aj v našich podmienkach, ktoré jej maximálne vyhovujú na jej rast. Patrí do príbuznej skupiny s klasickými tekvicami, uhorkami alebo melónom.
Pôvod zázraku menom lufa
Lufa je tropická rastlina z čeľade tekvicovitých. Jej botanický názov je Lufa cylindrica a svoje korienky prvýkrát zakorenila v Egypte, Arábii a Indii. Rastie ako liana s blanitými tmavozelenými laločnatými listami a plodmi pripomínajúcimi uhorky. V Ázii a Afrike lufu pestujú ako zeleninu. Z dozretých plodov sa vyrábajú prírodné špongie na čistenie rôznych povrchov, ale aj na čistenie a píling ľudského tela. V Paraguaji rastie v podstate ako burina, preto tam skúšajú stavať domy z tohto materiálu, keďže je pre nich pomerne lacný. Okrem iných užitočných vlastností takto lufa bojuje aj proti chudobe.
Pestovanie lufy
Lufa je ázijská tropická rastlina, ktorá tu rastie celé storočia, ale vypestovať si ju môžete aj doma. V Čechách majú dokonca združenie pestovateliek lufy. Najviac sa jej darí pri plote, na ktorý sa upína alebo na plôtikoch, ktoré jej vybudujete z pletiva. Jej semená sú čierne a majú tvrdú šupku, podobne ako melónové jadierka. Lufa má rada teplo, preto ju posaďte na naslnečnejšie miesto v záhrade. Je vhodné sadiť ju v období, keď vysádzate paradajky. Doprajte jej aj dostatočné množstvo vody. Podoprite ju malými rebríkmi alebo plôtikmi z pletiva. Po ôsmich týždňoch na nej začne rásť ovocie. Keď majú plody priemer 2,5 až 5 cm, môžete ich jesť. Podobajú sa veľmi jemnej cukete a najlepšie chutia ugrilované či už na panvici, alebo priamo na grile.
Plody lufy sú veľmi chutné, takže ich pravdepodobne budete chcieť zjesť všetky, ale ak to vydržíte, neskôr si poďakujete. Keď je ich hrúbka viac ako 5 cm, začne sa vo vnútri tvoriť špongia. Vtedy je ťažké ich zjesť, pretože sú tvrdšie. Nechajte ich prezrieť – získate nielen špongiu, ale aj semienka na budúci rok. Plod by ste mali nechať rásť čo najdlhšie, ideálne až do prvých mrazov alebo kým nezhnedne.
.
POMOCNÍCI PRI OCHRANE RASTLÍN V ZÁHRADE?
Trápia vás hubové choroby zemiakov, hrachu a iných plodín?
Biologický prípravky na ochranu rastlín proti pôdnym hubám a hubovým chorobám
Na zvýšenie odolnosti rastlín proti hubovým chorobám, podporu rozvoja koreňového systému a zvýšenie odolnosti koreňov voči pôdnym patogénnym hubám.
Pôdny mikrobiologický prípravok na zabránenie liahnutiu lariev škodlivého hmyzu - aj proti vrtivke orechovej a čerešňovej.
Kliknite na každý produkt a dozviete sa ako veľmi vám môže pomôcť pri ochrane rastlín v záhrade.
.
Konzumácia lufy
Plody lufy sa podobajú na šalátové uhorky a na cukety a presne tak aj chutia. Zbierať ich môžete keď sú hrubé ako mladé cukety – teda v priemere približne 4 centimetre. Na dotyk nesmú byť mäkké a mali by mať výraznú tmavozelenú farbu. Ak ich zasadíte koncom mája zbierať ich môžete už v júni. Mladú lufu môžete pokrájať do šalátov alebo si z nej pripraviť zeleninové rezance podobne ako z cukety. Skvelo však chutí aj tepelne upravená. Ak napríklad na panvici rozohrejete olej a na ňom zľahka opražíte lufu s trochou korenia a soli, pripravíte si ľahkú zeleninovú večeru. Na koniec ju môžete zaliať dvoma vajíčkami. Lahodnou delikatesou je aj grilovaná lufa, ktorá sa hodí ako zdravá príloha ku grilovanému mäsu.
Spracovanie prírodnej špongie
Vyzreté plody sa ponoria do nádob s prúdiacou vodou, ktorá naruší obaly lufy a pomôže vyplaviť semená a dužinu. Zostanú len pevné vlákna, ktoré sa nakoniec sušia a bielia na slniečku. V suchom stave je lufa tvrdá a drsná, ale po namočení do vody zmäkne. Potom sa cez ňu prevlečie šnúrka na zavesenie a prírodná špongia je hotová. Ak sa z nej vyrábajú napríklad papučky, je potrebné ďalšie spracovanie, aby nepichala a neškrabala. Ide vlastne o uhladenie jej vlákien do vodorovnej polohy.
Použitie a účinky lufy
Ak ju používate na umývanie a píling tela, môžete si vybrať, či ju použijete na sucho alebo v sprche. Suchý píling prekrví pokožku a dopraje jej radikálnu očistu, ale musíte lufu používať veľmi jemne, aby ste sa nepoškriabali. Keď ju namočíte do vody, úplne zmäkne a píling bude oveľa jemnejší – no výsledok stále skvelý! Je známe, že pomáha aj pri boji s celulitídou. V každom prípade vám dopomôže k jemnej a hebkej pokožke. Tú podporte ešte hydratačným krémom alebo olejom – napríklad kokosovým.
Lufa sa hodí aj pri starostlivosti o tvár, najmä pri aknóznej pleti. Nesmie však ísť o zapálené vyrážky, pretože by sme si ich mohli rozšíriť na celú tvár. Príjemná je tiež masáž lufou na chodidlách, kde si poradí so zhrubnutou kožou a nepríjemne suchými pätami. Potom si doprajte mastný krém a hrubé ponožky – do rána svoje nôžky ani nespoznáte.
Lufa vás jednoducho a rýchlo zbaví odumretých buniek, ale použiť ju môžete aj na umývanie domácnosti. Kvôli jej pílingovému efektu ju milujeme, ale na druhej strane, nábytok či auto by mohla aj poškriabať, preto ju voľte skôr na drsnejšie povrchy, alebo na vaňu, umývadlo či toaletu. Určite ju však nepoužívajte na povrchy, ktoré sú lakované.
Rajčiaky
Optimálna teplota pri klíčení je 25 až 28 °C a striedavá v rozmedzí 12 až 33 °C. Po vzídení je v prvom období optimálna takáto teplota cez deň i v noci. Keď sú rastliny staršie, je vhodné postupne znížiť nočné teploty na 15 až 20 °C.
Predpestovanie priesad:
Priesady dopestovávame s koreňovým balom. Semená sejeme do zakoreňovačov 3 x 3 centimetre a potom presadíme do zakoreňovačov 7 x 7 centimetrov v prípade rýchlenia, alebo priamo do zakoreňovačov vysejeme do zakoreňovačov 5 x 5 centimetrov v prípade poľného pestovania. Dostatok fosforu zabezpečíme prihnojovaním. Správne vypestované sadenice majú byť zdravé, nízkeho vzrastu, s násadou prvého súkvetia.
Uhorky šalátové
Na úspešné rýchlenie treba, aby priesady zodpovedali vysokým požiadavkám akosti. Sú náročné na teplotu a vysokú vzdušnú vlhkosť. Na klíčenie je optimum teplôt 30 až 35 °C, pre priesady 24 až 26 °C. Pri nižšej intenzite svetla nižšia aj teplota, nie však pod 18 °C. Nočná teplota a teplota zeminy 18 až 19 °C.
Predpestovanie priesad
Semená vysievame do hĺbky jeden centimeter tak, že každé samostatne položíme naplocho. Výsevy udržujeme v teplom a vlhkom prostredí. O tri až päť dní po vzídení, keď sa klíčne listy začnú oddeľovať, presádzame rastlinky do črepníkov alebo zakoreňovačov. Semeno môžeme vysievať priamo do črepníkov alebo zakoreňovačov naplnených do polovice zeminou. Postupne ako rastliny rastú, zeminu prisypávame.
Použité zdroje:
https://www.zahrada.sk/magazine/zoznamte-sa-s-prirodnou-spongiou-zo-zahrady-lufu-si-lahko-dopestujete-aj-vy
https://www.kreativita.info/lufa/
Knihy a kalendáre
Bestsellery
Mykorhízne huby
Ochrana rastlín 
Sadbový materiál
Iné záhradkárske potreby
Zdravie a výživové doplnky
Hnojivá
Ikar