Ostružiny, podobne ako maliny, sú atraktívnym drobným ovocím, ktoré ponúka rôzne možnosti využitia - spotreba v čerstvom stave alebo spracovanie na výrobky, či uchovanie mrazením. Z týchto dôvodov sa stali aj ostružiny, najmä beztŕňové, vyhľadávaným drobným ovocím pre každú záhradku.
Postupy odporúča
prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc.
.
Začiatok pestovania ostružín nie je presne známy, ale uvádza sa, že sa začali pestovať v Európe a odtiaľ sa rozšírili do Ameriky. Ostružiny, podobne ako maliny, patria z botanického hľadiska do rodu Rubus - ostružina, z čeľade ružovitých (Rosaceae). V prirodzených porastoch aj na našom území sa vyskytujú botanické druhy R. ceaslus - ostružina ožinová, R. chamaemorus L. - ostružina morušková. Spoločným názvom Rubus fruficosus - ostružina černicová - černica, sa označuje súbor navzájom skrížených druhov a ekotypov.
Ostružiny sa zvyčajne zaraďujú do dvoch skupín: vzpriamené typy a poliehavé typy. Vzpriamené typy sú väčšinou tŕnité a ich pestovanie je rozširené najmä v oblasti ich vzniku v USA. V európskych krajinách, bola rozšírená najmä odroda ostružiny Wilsonova skorá.
ČERNICE A MALINOČERNICE vyžadujú pokiaľ možno slnečné a teplé stanovište, chránené pred vetrom. Vyžadujú celoročné nastielanie. Pri mrazoch -15 až -18 stupňov Celzia často vymŕzajú ponechané výhonky. |
Ostružiny rastú ako rozložité až poliehavé kry s viacročnou koreňovou sústavou. Na rozdiel od malín mladé výhonky vyrastajú z koreňového krčka len v tesnej blízkosti materskej rastliny, pretože ostružiny väčšinou nemajú schopnosť vytvárať adventívne púčiky na koreňoch, ako je to pri malinách.
Výhonky dosahujú dlžku 2 až 5 metrov. Nekvitnúce výhonky sú spočiatku vzpriamené, potom oblúkovito poliehavé a neskôr sa rozkonárujú. Plody prinášajú na bočných výhonkoch dvojročných konárov.
Plody dozrievajú v auguste až septembri, tvoria súplodie lesklých čiernych, prípadne fialavočiernych kôstkovičiek, ktoré sa oddeľujú spolu s kvetným lôžkom. Ich využitie a spracovanie je podobné ako pri malinách.
NÁROKY NA PÔDU A KLÍMU
Vo všeobecnosti ostružiny nemajú osobitné nároky na pôdu a prostredie, ale na vhodnú polohu sú náročnejšie ako maliny, pretože si vyžadujú teplejšie polohy chránené proti mrazom, prípadne chladným vetrom. V drsnejších polohách ostružiny (najmä beztŕňové odrody) často vymŕzajú. Vhodné sú nezatienené slnečné stanovištia. Ostružiny optimálne rastú a rodia v hlinitých pôdach dobre zásobených humusom a bohatých na živiny. Na pôdnu vlahu sú menej náročné ako maliny a možno ich pestovať aj v suchších kamenistých pôdach.
.
TVAROVANIE A REZ
Pre svoj rozložitý až poliehavý vzrast ostružiny vyžadujú oporu, či už vyviazanie k silnému kolíku, pri jednotlivo vysadených rastlinách, alebo drôtenku.
Pre ostružiny používame jednoduchú alebo dvojitú drôtenku s opornými kolmi vo vzdialenosti 4 až 6 metrov. Drôty napíname vo výške 0,6 až 0,8 a 1,2 až 1,5 metra od povrchu pôdy. Ako opornú konštrukciu môžeme použiť kovovú konštrukciu v tvare T, pri jednoduchej drôtenke postačia vinohradnícke alebo iné stĺpiky pevne zabudované v zemi, pretože porast v neskoršom období vytvára bohatú nadzemnú časť.
.
Najpredávanejšie mykorhízne huby
(kliknite na produkt a nájdete kompletnú ponuku)
ODOLNÉ ČERNICE. Marián Pilka mi položil otázku, ktorú odrodu černíc by som mu odporúčal, aby nevyžadovala žiadnu ochranu voči škodcom a chorobám. ČERNICA (Rubus fruticosus) LOCH NESS. Odporúčam polovzpriamenú, stredne silno rastúcu beztŕnnu odrodu černice Loch Ness s veľkými plodmi, ktorá nepodlieha chorobám a poskytuje pravidelné vysoké úrody. Kvôli preťaženiu úrodou vyžaduje oporu. Má veľké plody s hmotnosťou 6 až 8 g, ak má pravidelnú závlahu dosiahne 10 g i viac. Krásne čierne plody sú chutné, sladko kyslé, ale nie príliš kyslé. |
Rez ostružín spočíva v odstránení odrodených (dvojročných výhonkov) čo najskôr po ukončení zberu. Ďalší rez robíme v jarnom období, keď odstránime namrznuté a poškodené výhonky a upravíme dlžku. Na jeden meter drôtenky, resp. rad ponecháme približne 6 výhonkov, ktoré skrátime asi na 2 až 2,5 m dĺžky, a bočný obrast na 4 až 6 očiek. Takto upravené výhonky vyviažeme k vedeniu.
Keďže beztŕňové ostružiny sú pomerne citlivé na nízke zimné teploty a na výkyvy teplôt koncom zimy, možno rastliny pestované v chladnejších oblastiach koncom vegetácie uvoľniť z drôtenky, položiť na zem, prípadne prikryť ochranným materiálom, napríklad papierom, čečinou, slamou a podobne.
Po ustálení teplôt na jar výnonky opäť opatrne vyviažeme.
CHOROBY A ŠKODCOVIA A OCHRANA PROTI NIM
Ostružiny sú pomerne odolné proti chorobám a škodcom. Významnejšie škody môže spôsobiť pri chladnom a vlhkom počasí v období dozrievania pleseň sivá (Botrytis cinerea).
Rozširovaniu napadnutia môžeme zabrániť udržiavaním porastu tak, aby bol dostatočne presvetlený a vzdušný, a pravidelným zberom plodov.
Menej významnými škodcami, ktoré nespôsobujú výrazné poškodenie, sú hrdza (Phragmidium rubi-idaei), ktorá sa vyskytuje ako drobné žltooranžové škvrny na spodnej strane listov, a byľomor ostružinový (Lasioptera rubi) spôsobujúci zdurené hrčky na výhonkoch. Výhonky s hrčkami treba odstrániť a spáliť.
Výsadba ostružín
Na podporu kvality vysádzaného materiálu sypeme okolo koreňového balu aj mykorhízne huby.
VYSADZOVACÍ MATERIÁL A VYSÁDZANIE
Na vysádzanie používame jednoročné sadenice. Vzhľadom na to, že beztŕňové odrody ostružín sa rozmnožujú najmä odrezkami, najčastejšie sa používajú na vysádzanie kontajnerové zakorenené odrezky (to znamená sadenice s koreňovým balom). Ostružiny môžeme vysádzať do dobre pripravenej pôdy na jeseň i v jarnom období, prípadne počas vegetácie, ak použijeme kontajnerový materiál.
Vhodnejšie je jarné vysádzanie, pretože beztŕňové odrody sú pomerne citlivé na zimné poškodenie mrazom. Vysadzujeme do vykopanej jamky s rozmermi 0,30 x 0,30 metra. Korene zasypeme kvalitnou kyprou zeminou a pritlačíme. Po vysadení nadzemnú časť - výhonok zrežeme na 2 až 3 očká a v prípade jesenného vysádzania k sadeniciam prihrnieme pôdu na ochranu pred vymrznutím. V prípade preschnutej pôdy alebo dlhšie trvajúceho sucha v období vysádzania vysadené rastliny ešte pred prihrnutím dôkladne zalejeme.
Odporúčaný spon výsadby ostružín je vzhľadom na ich bujnejší rast 3-krát jeden až 1,5 metra. Jednotlivé rastliny môžeme sadiť aj osobitne pri plotoch, v rohu záhrady a pod.
.
ČERNICE UŽ AJ NA SEVERE
Černice patria medzi výnimočné druhy drobného ovocia. Napriek tomu bolo ich pestovanie v záhradách ešte donedávna rozšírené len v teplejších oblastiach Slovenska. Mohol zato nedostatočný výber odrôd. Tie dostupné boli síce chuťovo príbuznejšie lesným černiciam ako tie súčasné, boli však charakteristické menšími plodmi. Veľkoplodé odrody zas boli zväčša tŕnisté alebo málo odolné voči zimným či jarným mrazom. Táto situácia v sortimente sa však časom postupne menila, vďaka čomu máme dnes v predajnom sortimente na výber dostatočné množstvo odrôd.
AJ DO OKRAJOVÝCH OBLASTÍ
Prakticky všetky dnešné odrody vynikajú spoločnými superlatívami, ako sú veľkosť plodov, vysoké a stabilné úrody, slušná odolnosť voči nepriaznivým vplyvom, plastickosť na prostredie a s tým spojená vhodnosť pestovania aj do okrajových oblastí či celková nenáročnosť na pestovanie. Potešujúce je, že väčšina súčasných odrôd je tiež beztŕňová.
UNIVERZÁLNE SPRACOVATEĽNÉ
Černice sú nielen mimoriadne chutné, ale sú tiež univerzálne spracovateľné. Výnimočne vhodné sú pre konzervárenský priemysel – vyrábajú sa z nich kompóty, džemy, marmelády či želé. Sú tiež vhodné na sušenie a mrazenie. Po odšťavení ich možno, okrem vyššie spomínaných možností (želé, marmelády) pasterizovať vo forme čistých alebo miešaných štiav alebo ďalej spracovať na sirupy, vynikajúce ovocné vína či likéry.
DESTILÁTY
Likéry možno vyrobiť aj maceráciou plodov v alkohole. Vymacerované plody, ktoré nám v takomto prípade ostanú ako vedľajší produkt, možno použiť ako súčasť pečených čajov alebo bowle. V prípade nadmernej úrody je možné plody, samozrejme, i destilovať, výsledkom tohto procesu sú aromatické destiláty charakteristickej a príjemnej chuti.
.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Zaváranie, sušenie, mrazenie
.