Práve naopak. Je viac druhov a preto odborníci postupne z podhubia oddelia, rozmnožia a spracujú jednotlivé huby tak, aby vyhovovali požiadavkám a potrebám zákazníkov a pestovateľov. Rôzne druhy rastlín totiž potrebujú rôzne druhy mykorhíznych húb. A to sa docieli ich odborným spracovaním.
Nie. Mykorhízne huby sú živé organizmy. Dokážu rastlinu podporovať počas jej celého života. To sa nedá docieliť žiadnym hnojivom. Hnojivo je dôležité, pretože aj huby z neho môžu čerpať živIny pre svoj rast. Najlepšie je však použiť hnojivo spolu s mykorhíznymi hubami, napríklad Conavit.
Zajtra si, rovnako ako dnes, zodpovieme štyri ďalšie otázky, ktoré vás presvedčia, že bez mykorhízy už nebudete vo svojej záhradke a ani do kvetináčov a črepníkov nič vysádzať: Prečo používať mykorhízu? Prečo sú rastliny oveľa silnejšie, krajšie a majú viac plodov? Čo môžeme očakávať po aplikovaní mykorhíznych prípravkov? Čo prináša spojenie mykorhíznych húb a rastlín?
Stačí si ich objednať na tejto adrese v eShope Zelený ježko. Ak máte akékoľvek otázky, píšte na emailovú adresu peter-laska@plat4mbooks.sk, odborníci Vám na ne v krátkom čase odpovedia.
Najpredávanejšie mykorhízne huby
(kliknite na titulok a nájdete kompletnú ponuku)
ZELENÝ JEŽKO: Na prvý pohľad to vyzerá ako celkom obyčajný prášok. Pôda ... alebo nejaký substrát. Napriek tomu ale dokáže divy. Keď ho pri vysádzaní nasypete pod nejakú rastlinu, za pár týždňov zistíte, že muškát, pelargónie, rododendron, ale napríklad aj zeleninový záhon rastie nejako rýchlejšie. A nielen to - vďaka tomuto prášku by práve tá vaša rastlinka mala mať viac kvetov alebo väčšie plody a väčšiu odolnosť aj voči suchu. Odborníci tvrdia, že pritom nejde o žiadne hnojivo. Čo to teda je?
Miroslav Vosátko: Tento prášok obsahuje vlastne očkovacie látky na báze mykorhíznych húb, ktoré obsahujú častice týchto prospešných húb, napríklad spóry alebo kúsky koreňov, ktoré huby hostia. Tieto častice sú veľmi malé a vidieť ich môžete len pod mikroskopom.
ZELENÝ JEŽKO: Čo tieto huby robia?
Miroslav Vosátko: Tieto huby rastú výhradne v podzemí na koreňoch väčšiny rastlín a majú podobu akýchsi mikroskopických vlákien, teda vytvárajú v pôde akúsi sieť týchto vlákien. Ale čo je dôležité - dokážu sa prepojiť s koreňmi najrôznejších rastlín a v krátkom čase niekoľkonásobne zväčšia ich koreňový systém. Len pre predstavu, na jednom strome môže byť až niekoľko kilometrov takých vlákien.
ZELENÝ JEŽKO: Aký to má význam pre rastliny?. Človek by povedal, že ich taká "koreňová záťaž" oslabí ...
Miroslav Vosátko: Práve naopak. Pravdou je, že rastlina odovzdáva podzemnej hube cukry, ale na druhej strane od nej získava živiny – hlavne fosfor, dusík ale aj dôležité mikroprvkya vodu z pôdy v oveľa väčšom množstve, ako keby ich dostávala od samotných koreňov. Vďaka tomu je rastlina v lepšej kondícii.
ZELENÝ JEŽKO: A prejavuje sa to rýchlejším rastom, väčšími kvetmi alebo plodmi, ich väčším počtom?
Miroslav Vosátko: Nielen to. Rastliny sú vďaka symbióze s mykorhíznymi hubami tiež odolnejšie voči stresu, napríklad pri extrémnych zmenách počasia, dlhodobom suchu alebo pri presádzaní z miesta na miesto. Zaujímavé je aj to, že vďaka zahusteniu koreňového systému sa spevňuje pôda a terén je potom odolnejší voči erózii - po prudkých prehánkach, kedy sa pôda vyplavuje. Spevnenie terénu je najviac vidieť na väčších plochách, napríklad na trávnikoch.
ZELENÝ JEŽKO: Môžete nám povedať, aké druhy rastlín vlastne dokážu spolupracovať s mykorhíznymi hubami? A neexistuje pre tento vzťah aj iný slovenský názov?
Miroslav Vosátko: Slovenský výraz pre Mykorhríza zatiaľ neexistuje( ale je to vlastne hubový – mykos, koreň – radix ), ale možno sa niekedy nejaký nájde. Ale k vašej otázke. Mykorhízne huby sa v prírode vyskytujú prakticky všade a majú tisíce podôb. Keď v lese nájdete masliaky alebo dubáky, sú to vlastne tiež podzemné huby, presnejšie ich plodnice. Takmer každý vie, že huby, ktoré v lese zbierame sa vždy viažu na určité druhy stromov a drevín. Ale rovnaké, alebo podobné podhubie vo voľnej prírode využíva 90% všetkých rastlinných druhov -stromy, okrasné i úžitkové rastliny, trávniky ... Mykorhíza je proste všade - podhubie nájdete v koreňoch olivovníkov v Grécku rovnako ako u korkových dubov v Portugalsku, aj keď tam v súčasnosti hrozí ich uhynutie a my sa podieľame na hľadaní vhodného hubového partnera, ktoré by ich zachránilo. V súčasnej dobe napríklad riešime, ako podporiť rast exotických drevín a ozelenenie subsaharských oblastí vo východnej Afrike a neúrodných stepí v Spojených arabských emirátoch práve pomocou mykorhíznych húb. Je to veľká výzva.
ZELENÝ JEŽKO: Ak sa mykorhízne huby vyskytujú všade v prírode, prečo by sme ich teda mali do záhrady dodávať prostredníctvom prípravkov?
Miroslav Vosátko: To je jednoduché. Vzájomný vzťah medzi rastlinami a hubami je vo voľnej prírode pomerne vyrovnaný. V niektorých prípadoch dochádza k narušeniu tejto rovnováhy – napríklad odumieranie lesa v Krušných Horách v 80. rokoch spôsobili kyslé dažde tým, že totálne zničili mykorhízne podhubie vysokohorského lesa. Niečo si príroda vie vyriešiť sama, inokedy jej musíme pomôcť. Ale to hovoríme o voľnej prírode. Niečo celkom iné sú miesta, na ktorých pôsobí človek. Keď napríklad niekto na poli "postaví" golfové ihrisko, mykorhízu pod trávnikom stopercentne nenájdete. Ako by sa tam dostala? Podobné to je aj v okrasných záhradách, na zeleninových záhradkách, pri muškátoch v kvetináči na balkóne a podobne. A tak musíme hnojiť, polievať, hnojiť a polievať ... a pritom by stačilo dať rastlinám to, čo potrebujú - mykorhízne huby. Ušetrili by sme na hnojenie, ale tiež na zálievke.
ZELENÝ JEŽKO: Mimochodom – ako spolu spolupracujú mykorhízne huby a hnojivá ? Nekonkurujú si?
Miroslav Vosátko: Pokiaľ ide o prírodné hnojivá, mykorhízne huby s nimi celkom dobre vychádzajú a podporujú odovzdávanie živín z týchto hnojív rastline. Ale keď niekto používa agresívnejšie chemické hnojivá, a to intenzívne, tak také prípravky úplne spoľahlivo podzemné huby zničia. Rastliny prídu o "parťáka" a stávajú sa závislé na chémii. To nie je dobré, nehovoriac o ďalších negatívnych efektoch - napríklad prechemizovanej pôde, alebo presakovaniu chemikálií do spodných vôd.
ZELENÝ JEŽKO: Ako sa môže bežný záhradkár k mykorhíznym hubám dostať?
Miroslav Vosátko: Mykorhízne huby sa u nás využívajú v oveľa menšej miere ako v mnohých západoeurópskych krajinách, napríklad vo Veľkej Británii. Náš ústav sa zaoberá základný výskumom účinkov a pestovaním desiatok druhov podhubí, ale máme aj projekty v ktorých spolupracujeme s firmami, ktoré tieto huby aplikujú pri pestovaní rastlín , napríklad v posledných 5-tich rokoch pomáhame zavádzať mykorhízu pre organické pestovanie zeleniny v Číne. Mykorhízne huby a často používajú aj pri ozelenení málo úrodných stanovísk, napríklad pôdy zdevastované ťažbou a pod. Naše biotechnológie zakúpila jedna česká spoločnosť, ktorá ponúka prípravky obsahujúce mykorhízne huby záhradkárom.
*Článok vznikol v spolupráci s firmou Symbiom.
Knihy a kalendáre
Bestsellery
Mykorhízne huby
Ochrana rastlín 
Sadbový materiál
Iné záhradkárske potreby
Zdravie a výživové doplnky
Hnojivá
Ikar