Človek objavil čaro mišpúľ pred 3 000 rokmi a odvtedy ju s obľubou pestuje. Jej odborný názov Mespilus germanica, čiže mišpuľa nemecká, nekorešponduje s jej pôvodom. Mišpule pochádzajú z Malej Ázie. Až Kelti ju priniesli v období laténskej a halštatskej kultúry (700 p.n.l. – 0) a rozšírili práve na území terajšieho Nemecka. Na našom území spomína mišpule veľmi detailne arcibiskup Ján Lippai (1606-1666) vo svojom diele Bratislavská záhrada (Pozsonyi kert) nasledovne: „Plody mišpule sa zbierajú pred zmäknutím, ale je dobré ich nechať na strome, aby ich dvakrát uštipol mráz. Keď sa oberú skôr, uložia sa do slamy. I tam zmäknú a potom sa jedia surové. Nikde som nevidel, aby ich piekli.“
Slovo mišpuľa pochádza z latinského slova „mispula“. Na juhu Slovenska ju na dedinách volajú aj „našpoje“, čo pochádza z talianskeho pomenovania nespula. Niektoré odrody majú ploskejší tvar plodov. Tie sa volali ľudovo „lašpone“. Mišpuľa nie je strom, ale ker. Môže sa štepiť na vlastný semenáč, na hloh, na dulu, ale i na hrušku. Naši starí rodičia vedeli veľmi dobre, že najlahodnejšie plody prináša mišpuľa na hlohovom podpníku.
Obsah vitamínov a minerálov v mišpuli
Plody obsahujú vysoký podiel vody, až 7,5 % vlákniny, málo cukru, stopové prvky a vitamíny, organické kyseliny a najmä kyselinu jablčnú. Mišpule obsahujú minerálne látky ako vápnik, horčík, draslík, fosfor, mangán, meď, selén, sodík, zinok, železo a z vitamínov najmä vitamín A, vitamín B1, B2, B6, vitamín C. Taktiež v nich nájdeme vlákninu, foláty a organické kyseliny.
Mišpuľa je bojovník proti cukrovke
Výťažky z mišpule znižujú hladinu cukru v moči, čo potvrdil výskum na Univerzite Frederika II. v talianskej Neapole. Na svedomí to majú látky ako glykozidy a triterpenoidy, ktoré obsahuje toto ovocie vo väčšej miere. Účinnosť mišpulí proti cukrovke potvrdili aj ďalšie štúdie, ktoré boli vykonané na Autonomous University of Mexico. Hoci ovocie obsahuje cukry, považuje sa za účinného bojovníka proti cukrovke!
Mišpuľa je vhodná pri hnačke, dne i zlýhaní ľadvín
Tu však účinky tohto ovocia na ľudské telo zďaleka nekončia! Mišpuľa má na tráviaci trakt sťahujúci účinok. Upokojuje celý organizmus, zásobuje ho vodou a doplňuje minerálne soli. Odporúča sa ako prvá pevná strava po pôste alebo infekčnom ochorení, ktoré sprevádza hnačka. Môžete zjesť aj veľké množstvo ovocia a svojmu telu tým len pomôžete.
Ide o účinné diuretikum, keďže podporuje tvorbu moču a uľahčuje jeho vylučovanie. Tým, že obsahuje veľké množstvo minerálov a nízky obsah proteínov, sa odporúča pri dne, vysokej hladiny kyseliny močovej, ľadvinových kameňoch a tiež pri zlyhaní ľadvín. Konzumácia tohto ovocia je najlepšia hlavne v období, kedy je chrípková sezóna a hrozí vznik prechladnutia či chrípky. Nachádzajú sa v nich triterpenické estery, ktoré majú silný protivírusový účinok, hlavne proti rinovírusom, ktoré spôsobujú zápal horných dýchacích ciest.
Najlepšie sú bez úpravy
Mišpule bývajú dosť kyslé, preto ich treba nechať dozrieť. Ak si plody otrháte v novembri, je dobré skladovať ich do zmäknutia niekoľko týždňov. Rastlina, na ktorej rastú mišpule, je veľmi odolná proti mrazom. Zvyčajne sú plody jedlé, až keď zmäknú po prvých mrazoch, alebo po pár týždňoch uskladnenia. Hodia sa do kompótov a džemov, vďaka čomu ich môžete konzumovať po celý rok. Najlepšie sú však surové, ako ich odtrhnete zo stromu, keďže inými úpravami strácajú veľa živín.
Ako na mišpuľovú kúru?
Väčšinou sa robí v jarnom období, kedy sa počas kúry konzumuje 1 až 2 kilá mišpulí po dobu 2 až 3 dní. Môžete počas toho konzumovať aj sucháre alebo toasty. Kúra sa môže opakovať každé tri týždne. Je obzvlášť bhodná pri hepatitíde, cirhóze či steatóze - pri nadmernom ukladaní cukru v pečeni. Pomáha zlepšovať objem pečene v prípade hepatomagálie, čo je chorobné zväčšenie pečene.
VYSÁDZAJTE S MYKORHÍZNYMI HUBAMI
Chcete si objednať? Kliknite na jednotlivé obrázky.
Ako pestovať mišpule v záhrade?
Mišpuľa je vďačný ovocný ker. Netrpí škodcami, čiže si nevyžaduje postreky. V máji sa objavia krásne, snehovo biele kvety, ktoré môžu konkurovať aj okrasným drevinám. Kvety sa objavujú na konci konárov, preto sa mišpule nerežú, respektíve robí sa len nevyhnutný výchovný rez.
Plody mišpúľ sú rôzne a známe sú viaceré odrody. V slovenských ovocných škôlkach je v predaji odroda „Holandská“, ktorá má síce veľké plody, ale zaostáva za aromatickými plodmi nezaregistrovaných odrôd, ktoré môžeme nájsť na slovenskom vidieku.
V Maďarsku je dostupná odroda „Szentesi rózsavirágú“, ktorá má chuťovo veľmi zaujímavé plody. Anglická odroda „Nottingham“ sa dá uskladniť až do Vianoc a jej listy sú troška modrasté, čiže má aj okrasný charakter.
Ak ste ochutnali plody mišpule, ktoré pochádzali zo stromu s dulovým podpníkom, môže vás sklamať suchá až múčnatá konzistencia plodu. Dajte mišpuľke ešte jednu šancu, ale dbajte na to, aby nasledovná degustácia bola zo stromu z hlohovým podpníkom. Rozdiel bude zaručene badateľný.
Mišpule sa veľmi ťažko množia zo semena a väčšina semien je hluchá, čiže neklíčivá. Množí sa výhradne štepením alebo ponáraním. Za zmienku rozhodne stojí aj medzidruhový kríženec Crataegomespilus, ktorý vznikol krížením mišpule a hlohu. Plody tejto dreviny sú síce menšie, ale majú liečivé vlastnosti hlohu, ktorý pôsobí blahodarne na fungovanie srdca.
Vidiecka rodinná záhrada bez mišpule jednoducho nie je kompletná. Na jeseň sa tento strom prefarbuje na oranžovo a je posiaty krásnymi plodmi, ktoré čakajú na mráz, aby sa premenili na pochúťku.
Viac článkov o ovocí nájdete TU.
Použité zdroje:
https://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1000654/1748761/Tajomne-ovocie--o-ktorom-vie-malokto--Mispula-zabrani-cukrovke-a-ulahci-travenie-
https://soda.o2.sk/miesta/priroda-slovenska/zabudnute-poklady-slovenskych-zahrad-mispule/
https://www.nazdravie.sk/mispula/