Do redakcie facebookového profilu Rady do záhrady profesor Ivan Hričovský prišla otázka so zeleninárskou témou. Josef Vlašchinský z Popradu sa profesora Ivana Hričovského opýtal na tému, ktorá nie je v rámci jeho špecializácie. Po odpoveď sa preto obrátil na profesorku Magdalénu Valšíkovú-Frey, autorku publikácie Rok v zeleninovej záhrade + biologická ochrana: - V záhrade v marci v rámci výsadby toho veľa ešte neurobíme, no planty rajčiakov už môžeme začať pripravovať?
KTO JE MAGDALÉNA VALŠÍKOVÁ-FREY? Prof. Ing. Magdaléna Valšíková-Frey, PhD., po skončení vysokoškolského štúdia na dnešnej Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre pracovala v záhradníckej výrobe, neskôr vo výskume. Od roku 1992 bola riaditeľkou Výskumného ústavu zeleninárskeho so sídlom najprv v Hurbanove, neskôr v Nových Zámkoch. Svoje vedomosti si rozšírila aj na zahraničných stážach v USA na Ministerstve poľnohospodárstva a Štátnej univerzite v Colorade, na belgickej katolíckej univerzite v Leuvene a na izraelskej Hebrejskej univerzite, Fakulte poľnohospodárskych, potravinárskych a environmentálnych vied v Rehovote. Od roku 2008 je vysokoškolskou učiteľkou na SPU v Nitre, Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva, kde pôsobí na Katedre zeleninárstva. Je autorka a spoluautorka knižných, vedeckých a odborných publikácií so zeleninárskou tematikou. Svoje poznatky publikovala doteraz v niekoľkých stovkách vedeckých, odborných a populárnych článkoch.
VŠETKO MÔŽE ZAČAŤ NA PARAPETE ZA OKNOM...
V zeleninovej záhradke sa už v marci môžeme začať aktivizovať. Rajčiaky patria k najobľúbenejším druhom zeleniny u nás. Obzvlášť chutné sú tie, ktoré si dopestujeme sami. Všetko môže začať na parapete za oknom v kuchyni či v inej teplej izbe v domácnosti. Do škrupiniek od vajec, z ktorých sme vyjedli obsah, keď sme si na raňajky či na večeru urobili vajíčka namäkko, nasypeme kvalitný humus a pridáme semienka rajčiakov. Samozrejme, pravidelne zalievame a pozorujeme. Už v apríli by sa nám mali objaviť malé klíčky rajčiakov. Základ úrody rajčiakov už máme.
- Navyše samotné vaječné škrupiny sú výborným hnojivom, - dodáva profesor Hričovský. - Majú vysoký podiel prirodzeného vápnika. Vápnik je pre rastliny základnou živinou na tvorbu bunkových stien a mimochodom pomáha rozkladať dusíkaté látky. Z tohto dôvodu sú vaječné škrupiny veľmi vhodné na sypanie do kompostu. Sú však vhodné aj k rastlinám sadeným v hriadkach. Tie vápnik v pôde absolútne vyžadujú - napríklad skalničky, ale aj kel, pór, kapusta, cesnak či cibuľa a fazuľka. Škrupinky môžeme sypať aj ku kmeňom ovocných stromov - orecha kráľovského, čerešne, marhule či jablone a broskyne. Rast a posilnenie koreňovej sústavy umožnia aj mykorhízne huby.
Vkladáme škrupiny vajec do kompostu a do pôdy
Kompostovanie je dnes už samozrejmosťou skoro vo všetkých záhradách. Obohatenie kompostu je spojené s pridávaním podrvených škrupín vajec. Pri jarnom prekyprovaní pôdy ich sypeme aj do takto pripravenej zeme, robíme tak aj do zeminy pri presádzaní izbových rastlín. Naše kvety a rastliny tak dostanú dostatok vápnika, budú mať sviežejší vzhľad a krajšiu farbu a niektorým to dokonca môže dopomôcť aj k častejšiemu kvitnutiu či bohatšiemu nahadzovaniu plodov. Nezabúdame však pri ich výsadbe prisypať ku koreňom mykorhízne huby.
.
.
.