Všetky deti milujú svoje babičky. A najviac také, ktoré im rozprávajú rozprávky. Práve takú babičku majú aj súrodenci Martin, Janko a Hanka. Vymysleli si pre ňu prezývku Gulička a najradšej by sa k nej presťahovali. Nielenže im babička rozpráva všetky tie krásne rozprávky, ale je u nej aj veľká zábava, akú v meste nepoznajú.
„Hurá!“ radovali sa deti, keď si všimli hromadu šiat na bielizníku. Hromádky boli tri a každý deň o niečo podrástli. Deti boli tiež tri. Hanka, Martin a Janko.
„Hurá! Ideme za babičkou Guličkou!“
Babička Gulička žila v malej dedinke, ktorá sa volala Starý Mlyn. Žiaden mlyn v nej nebol, ale babička deťom rozprávala, že kedysi tam jeden naozaj stál.
Bývala v chalúpke, ktorú deti volali pruhovaná. Babičkin dedo ju pred rokmi postavil z drevených trámov, ktoré spojil bielou maltou. Chalúpka stála pri potoku. Okolo rástla zelená trava, na ktorej si pochutnávali babičkine husi. Babička sa o ne dobre starala a husi jej za to čas od času dali trochu svojho hebkého peria. Z husích pierok boli nadýchané periny, v ktorých sa deťom snívali len samé pekné sny.
Babička Gulička mala aj niekoľko sliepok, ale tie k potoku nechodili. Behali po dvorčeku, zobali žlté zrno a po vode nijako netúžili. Janko ich chcel naučiť plávať, ale boli z toho len samé mrzutosti. Tie hlúpe sliepky vyvádzali ako divé, ked ich strkal do potoka. Babičkine sliepky síce nechceli plávať, zato však znášali vajíčka, ktoré mali krásne tmavé žltky.
„To je niečo iné ako vajcia, ktoré kupujeme u nás v meste, pochvaľovala si mama, keď vajíčka od babičky pridávala do cesta na bábovku.
Husi a sliepky do chalúpky nesmeli. Zato babičkin pes behal, kde sa mu zapáčilo. Bol to jej maznáčik. Ked ho babička našla, vošiel sa jej do dlane. Dala mu meno Mišo.
„Vyzerá skôr ako myš, babička!“ smial sa Janko.
„Ale taká pekná, plyšová,“ rýchlo dodala Hanka.
„Skrátka je to taký Myšiak Plyšák!“ povedal Martin.
Pes vyrástol zo svojej myšacej podoby, ale meno, ktoré mu dal Martin, mu už zostalo. Martin vymyslel aj meno pre babičku.
Volala sa Mária Gulíková ako ich mamička, kým si vzala ocka Bociana. Martin jej však začal hovoriť Gulička a čoskoro ju tak volali všetci. Deti vrazili do pruhovanej chalúpky ako veľká voda.
„Gulička, budeš nám rozprávať rozprávky?“ pýtala sa Hanka.
„A pôjdeme do lesa?“ vyzvedal Janko.
„Narúbem ti drevo, naučil som sa to v tábore!“ prekrikoval svojich súrodencov najstarší Martin.
„Hádam najskôr pozdravíte!" hneval sa ocko.
Deti rýchlo pozdravili, babička sa usmiala a ockovi povedala:
„Nehnevaj sa na ne, neboli ste o nič lepší.“
„Tak, ktorú rozprávku by ste chceli počuť?“ spýtala sa babička, keď večer deti konečne zaliezli do bielych nadýchaných perin.
„O nejakej princeznej,“ prosila Hanka a hlasno zívla.
„Dobre, poviem vám rozprávku o princeznej, ktorá vydržala spať celých sto rokov,“ usmiala sa babička a začala rozprávať.
Príspevok je z knihy Rozprávky babičky Guličky - knihu si môžete objednať po kliknutí na obálku knihy vpravo.
Knihy a kalendáre
Bestsellery
Mykorhízne huby
Ochrana rastlín 
Sadbový materiál
Iné záhradkárske potreby
Zdravie a výživové doplnky
Hnojivá
Ikar