Michaela Hrašková z Revúcej nám poslala otázku do redakcie týkajúcej sa drieňa: - Máme 25 rokov dva stromy drienok zo záhradníctva posadené vedľa seba. Keď boli horúčavy, riadne sme ich polievali. Chorý je len jeden strom, druhý nie. Ako by sme ho mohli prosím zachrániť? Prvýkrát minulý rok presne takto v septembri sa nám to stalo a tento rok opäť.
Na otázku odpovedala Ing. Anna Szabóová zo Slovenského zväzu záhradkárov.
TEPLO- A SUCHOMILNÁ RASTLINA
Naozaj zaujímavá otázka, ktorú ste poslali do poradne. Drieň patrí medzi ovocné dreviny, ktoré nie sú napádané chorobami, škodcami, dáva spoľahlivé úrody a pre tieto vlastnosti je odporúčaný pre pestovanie v záhradách nielen ako okrasná, ale aj ako úžitková drevina. Nie je náročný ani na podmienky pestovania, ošetrovanie, i keď šľachtené odrody, sú predsa len citlivejšie. Vo všeobecnosti je drieň dlhoveká drevina, ako aj píšete, keď na jednom mieste úspešne pestujete oba stromy už 25 rokov. Drieň patrí medzi teplo- a suchomilné druhy. Najlepšie mu vyhovuje suchšia, piesočnatohlinitá, čiastočne aj kamenistá pôda s neutrálnou až alkalickou pôdnou reakciou.
PÔDA MÔŽE MAŤ RÔZNE VLASTNOSTI
Neuvádzate ako ďaleko sú od seba stromy vysadené, predpokladám, že viac metrov. Môže sa preto stať aj v rámci jednej záhrady, že na rôznych miestach v záhrade, má pôda rôzne vlastnosti, najmä obsah živín kolíše a rovnakým rastlinám sa nemusí dariť rovnako dobre, napriek správnemu ošetrovaniu. Podľa foto nie je vždy možné presne určiť príčinu poškodenia rastlín - v prípade plodov drieňa hnilobu, černanie, zasychanie.
MÔŽE BYŤ FYZIOLOGICKÁ PORUCHA
Môže ísť o fyziologickú poruchu spôsobenú neharmonickou výživou. Nadbytok dusíka a draslíka v pôde spôsobuje spomalený príjem vápnika. Nedostatok vápnika sa prejavuje hnednutím, zaschnutím buniek vodivého pletiva, ktoré sa nachádza blízko pod šupkou. Poškodenie môže postupovať hlbšie do dužiny, ktorá tiež postupne vysychá, ako vidieť na fotografiách.
NEDOSTATOK VODY
Na príčine môže byť napriek spomínanému zavlažovaniu aj nedostatok vody. Počas horúcich letných dní, aké boli aj v tomto roku, dochádzalo k intenzívnemu vyparovaniu vody z rastlín. Plody na jednom strome mohli byť počas horúcich dní nedostatočne zásobované vodou v čase tvorby a dozrievania a preto reagovali zaschnutím, hnednutím, odumretím.
PROBLÉM V BLÍZKOSTI KOREŇOVEJ SÚSTAVY?
Drieň neznáša premokrenie. Je preto možné, že problém je v blízkosti koreňovej sústavy práve tohto jedného stromu. Príčinou môže teda byť, aj keď je to málo pravdepodobné, prílišné polievanie. Pestovateľov, najmä v tohtoročnom dlhotrvajúcom suchom lete, zvádzalo intenzívne polievať a polievať. Mohlo dôjsť k premokreniu pôdy na určitom mieste, na určitý čas v blízkosti koreňa tohto jedného stromu. Strom nestačil množstvo vody prijať, transportovať vodivými pletivami na miesta spotreby, lebo vlásočnicové korienky zhnili - odumreli a drieň reagoval hnednutím, zasychaním plodov.
NAPADNUTIE HUBOVÝMI CHOROBAMI
Pohľad na driene je smutný, ale určite nie je nič stratené a stromy možno ošetriť a tešiť sa z úrody v novej sezóne. Keďže uvádzate, že je napadnutý už aj druhý drieň a polievanie bolo cez sezónu primerané, možno ešte podľa najnovších fotografií uvažovať o napadnutí drieňov niektorými hubovými chorobami. I keď driene všeobecne skutočne nie sú náročné na ošetrovanie, dobre znášajú nízke teploty, suchšie stanovište, bežne nie sú napádané chorobami, škodcami, neznášajú len utlačené, zamokrené pôdy, môže sa stať, že po určitom čase sú stromy v horšej zdravotnej kondícii. Chradnú, majú slabé prírastky, dávajú menej chuťovo kvalitné úrody, plody sú drobné, sú náchylné na napadnutie najmä hubovými chorobami.
PRÍČIN MÔŽE BYŤ VIAC
Príčin chradnutia môže byť viac. Zmena farby listov, nedostatočné olistenie, odumieranie výhonkov, spomalenie rastu sú všetko reakcie rastlín na stres, ktorý spôsobujú rôzne patogény, či nevhodné pestovateľské podmienky, neharmonická výživa. Pri pohľade na fotografie vidno, že koruna je veľmi zahustená, málo vzdušná, do vnútra koruny sa nedostáva svetlo, teplo, vzduch neprúdi, pravdepodobne nebol vykonaný žiadny presvetlovací rez, tak ako by bolo potrebné. Predpokladám, že pôda pod stromami nebola kyprená - zrýľovaná tiež niekoľko sezón a snáď neboli drieňom dodané živiny.
STROM JE OSLABENÝ
Pokiaľ nie je rastlina optimálne ošetrovaná, stresové podmienky pretrvávajú, stromy ľahšie podliehajú napadnutiu najmä hubovými, bakteriálnymi chorobami. Spočiatku sú prejavy chorôb takmer neidentifikovateľné, čo sa môže prejaviť nedostatočným olistením vo vnútri koruny, mení sa farba listov, odumierajú výhonky, nové výhonky sú slabé, tenké alebo ani nepribúdajú, lebo strom je oslabený. Proces môže trvať viac rokov. Vznikajú tak ideálne podmienky na šírenie patogénnych húb. Spočiatku sú prejavy minimálne, preto si ich pestovateľ ani nemusí všimnúť.
PATOGÉNNE HUBY RÔZNYCH RODOV
Napríklad škvrnitosť listov spôsobuje niekoľko druhov patogénnych húb rôznych rodov (napr. Septoria, Ascochyta, Cercospora), výnimočne i baktérie (rod Pseudomonas). Z húb sa najčastejšie vyskytuje Septoria cornicola. Tvorí červenohnedé, okrúhle, aj nepravidelné škvrny; podobné prejavy, 3 až 6 milimetrov veľké škvrny spôsobuje huba Cerkospora.
BELAVÝ POVLAK MÚČNATKY
Na listoch a nezdrevnatených častiach výhonkov sa môže vyskytovať aj múčnatka (Erysiphe) v podobe belavého až sivastého povlaku. Pri silnejšom napadnutí listy žltnú, tvoria sa väčšie nekrotické škvrny - odumreté pletivo, čepele zasychajú a listy predčasne opadávajú. Múčnatka sa vyskytuje v hustých, zatienených kroch, stromoch, so slabou cirkuláciou vzduchu. Výskyt podporuje aj suché, teplé počasie cez deň a ochladenie v noci, najmä koncom leta a na jeseň, čomu by zodpovedali aj časové prejavy poškodenia na vašich drieňoch.
.
PORUCHA SPÔSOBENÁ NEHARMONICKOU VÝŽIVOU
Plody drieňa môžu byť pre nedostatok prístupného vápnika na stanovišti napádané hubami napr. rodu Monilia, Penicillium. Pripomínam, však, že môže ísť o fyziologickú poruchu spôsobenú neharmonickou výživou. Nadbytok dusíka a draslíka v pôde spôsobuje spomalený príjem vápnika. Nedostatok vápnika sa prejavuje hnednutím, zaschnutím buniek vodivého pletiva, ktoré sa nachádza blízko pod šupkou. Poškodenie môže postupovať hlbšie do dužiny, ktorá tiež postupne vysychá, ako vidieť na fotografiách. Odborníci z Floraservisu odporúčajú v tomto prípade harmonizovať výživu a pravidelne používať listové hnojivo s vyšším obsahom vápnika - napr. Florasin Calcium, Wuxal Calcium v 7- až 10-dňových intervaloch. Začať treba po založení plodov a riadiť sa návodom na použitie.
LISTY A KVETY SA DEFORMUJÚ
Okrasné driene napáda huba Elsinoe corni, spôsobuje ochorenie bodkovitú antraknózu. Príznaky sa prejavujú na jar vo vlhkom počasí, na kvetoch, listoch, mladých výhonkoch, plodoch ako 1 až 2 milimetre veľké, svetlohnedé škvrny s fialovočerveným okrajom. Pri rozsiahlom napadnutí sa listy, kvety deformujú, puky sa nerozvíjajú. Huba prezimováva v pletivách výhonkov, v listoch, ktoré zostávajú na stromoch, neopadávajú. Pri silnom napadnutí je potrebné ošetrenie fungicídnym prípravkom - napr. Kuprikol 50. Ošetrenie treba opakovať od pučania púčikov až do úplného rozvinutia listov.
ANTRAKNÓZA DRIEŇA
Ďalšie hubové ochorenie antraknózu drieňa spôsobuje huba Discula destructiva. Prejavuje sa odumieraním výhonkov, tvorbou nekrotických povlakov, škvrnami na listoch, na zhrubnutej časti konárikov nesúcich kvety. Huba sa šíri zo spodnej časti koruny do vyšších poschodí, okraje listov zasychajú alebo sa na nich tvoria veľké suché plochy. Listy zostávajú na stromoch. Infekcia sa postupne šíri na výhonky, konáriky, kmeň, ktoré sa môžu deformovať a odumierajú. Nevyhnutné je napadnuté časti stromu odrezať a zlikvidovať a od začiatku vegetácie aplikovať fungicídne prípravky - napr. Kuprikol. Podľa priložených fotografií však nevyzerá, že by driene boli napadnuté antraknózou. Podľa foto však nie je možné presne určiť pôvodcu hubového ochorenia. Je to možné len pod mikroskopom.
.
.
.
Knihy a kalendáre
Bestsellery
Mykorhízne huby
Ochrana rastlín 
Sadbový materiál
Iné záhradkárske potreby
Zdravie a výživové doplnky
Hnojivá
Ikar