- Prosím o radu, - žiada profesora Ivana Hričovského Katarína Rybárová. - Aké druhy stĺpovitých jabloní, hrušiek, čerešní, marhúľ mám zakúpit' pre výsadbu do záhrady umiestnenej vo výške 700 metrov n.m.?
Radí profesor Ivan Hričovský
.
NEMÔŽU TO BYŤ TEPLOMILNÉ DRUHY
Táto otázka je veľmi rozsiahla. Čo sa týka ovocných stromov pre výsadbu na 700 m.n.m.: - Nijako vám neodporúčam pestovať stromy v stĺpovitom tvare, ani jablone, hrušky a ani slivkoviny, pestujte ich v tvare voľne rastúcej koruny alebo v tvare štíhleho vretena. Pri každom stromčeku dajte do výšky dva metre nad zemou agátový kolík, dajte pozor, aby bol v guľatom tvare a nie hranatom. Bude takou oporou pre rastúci stromček. Čo je však hlavné, porozmýšľajte nad tým, čo budete v nadmorskej výške 700 metrov n.m. pestovať. Nemôžu, alebo nemali by to byť teplomilné druhy, ale môžete pestovať jablone, slivkoviny, najmä višne, a predovšetkým mnoho drobného ovocia.
JABLONE
Pri jabloniach by mali byť vhodné najmä české rezistentné odrody. Sú to napríklad Rubinola a Topaz, obe sú veľmi dobré po zdravotnej stránke, ako aj po chuťovej. Navyše sú ideálne i z hľadiska skladovateľnosti, pretože netrpia žiadnym druhom skladových nemocí.
HRUŠKY
Hrušky sú vhodné pestovať maximálne do výšky 500 metrov n.m., nad touto hranicou možno rozvíjať iba niektoré letné odrody.
ČEREŠŇA A VIŠŇA
Môže to by aj čerešňa a višňa, umiestnite ju však na dobre chránené miesto, pri čerešniach odporúčam odrodu Summit.
BROSKYNE
Odporúčam ich dávať iba do záveterných polôh alebo na južnú stranu stien. Vhodné sú odrody ako Redhaven, Flamingo alebo Redwin.
Broskyne ako kordón pri stene
Broskyne by ste mali vysádzať vždy len ako zákrpky alebo vejárovitý kordón pri mure. Skôr ako vo svojej záhradke vysadíte broskyne, presvedčte sa, či je vaša pôda vhodná pre tento druh ovocia.
Navhodnejšie pôdy
Na ťažkých a studených pôdach trpí broskyňa predovšetkým glejotokom a po niekoľkých rokoch hynie. Ani na suchých piesčitých pôdach však nežije dlho. Najvhodnejšie sú pre ňu hlinito-piesčité a piesčito-hlinité pôdy s dostatkom humusu. Dobre sa jej darí najmä v teplých, chránených polohách.
Broskyne ľahko zmrznú!
Broskyne ľahko zmrznú, čo treba mať pri vysádzaní na zreteli. Pre kordóny je najvhodnejšia južná stena. Tak možno s malými nákladmi chrániť broskyne pred silným mrazom i proti neskorým jarným mrázikom, ktoré poškodzujú kvety.
MARHULE
Marhule odporúčam pestovať iba v najteplejších polohách. Ak však chcete pestovať v takýchto polohách aj marhule, odporúčam vyberať mrazuvzdorné odrody s postupným časom kvitnutia a štepené na myrobaláne, ktorý nie je náročný na pôdu. Marhule sú prevažne cudzoopelivé a je nutné mať aspoň dve odrody s rovnakým časom kvitnutia, alebo sa dohodnúť so susedom. Odrody: Veharda, Velbora, Veselka, Bergeron, Karola, Lerosa, Leskora.
BALÍKY KNÍH PRE ZÁHRADKÁROV
Kliknite na balík a objednávajte
DROBNÉ OVOCIE
Malinám sa darí takmer všade, ak majú dostatok priameho slnečného žiarenia s nadmorskou výškou do 650 metrov n. m. Vhodné sú oblasti s priemernou ročnou teplotou 6 °C. Jahody poskytujú uspokojivé úrody a majú kvalitné plody aj v oblastiach, ktoré sú vyššie ako 600 metrov n. m., pri priemernej ročnej teplote 7 °C. Ak ich pestujeme vo vyšších oblastiach, rastlina neskôr kvitne. Červeným odrodám ríbezlí vyhovujú oblasti až do 800 metrov n.m., čiernym maximálne do 500 metrov n.m. Egreš znáša oblasti s priemernou ročnou teplotou od 7 do 9 °C. Ostružliny potrebujú slnečné miesta v závetrí.
Mykorhízne huby
Odborníkmi odporúčané sú pri výsadbe jabloní, hrušiek, čerešní i višní aj mykorhízne huby Symbivit. Prečo sa oplatí vysádzať rastliny s týmito mykorhíznymi hubami? Stačí ich totiž uplatniť len jedenkrát pri pri výsadbe rastlín, dokážu zvýšiť úrodnosť, vinič a iné ovocné rastliny majú vyššiu cukornatosť, obsahujú viac antioxydantov. A stávajú sa napríklad kvety a okrasné rastliny a dreviny krajšie a pestrejšie. Pozrite si video s odporúčaním profesora Ivana Hričovského Prečo uplatňovať mykorhízne huby?
Mykorhízne huby už aj pre vysadené rastliny
Áno, mykorhízne huby dokážeme pridávať aj už vysadeným mladším či starším rastlinám. Tieto huby ohromne posilnia koreňovú sústavu stromu, kríku, kvetu či zeleniny alebo okrasnej rastliny. Pomáhajú, aby sa koreňová sústava rozrástla, tým sú rastliny schopné z pôdy získavať viac vlahy a výživových látok. Ako ich aplikujeme k už vysadeným rastlinám? Jednoducho okolo rastliny urobíme niekoľko dier (varechou, tenkou paličkou alebo aj kovovým roxorom) a do nich nasypeme mykorhízne huby. Ich účinok zaregistrujeme čoskoro.
Základné pravidlo, aby boli mykorhízne huby účinné, je, že sa musia dostať ku koreňom rastliny, stromku či sadenice. Na čo treba dbať pri výsadbe? Čo urobíme s koreňmi? Ako aplikujeme mykorhízne huby? Koľko ho potrebujeme? Čo urobia mykorhízne huby s koreňovým systémom? Ako prebieha samostatné zasýpanie vysadeného koreňa? Odpovede nájdete vo videu s profesorom Ivanom Hričovským (aplikovanie mykorhíznych húb viniču, okrasným drevinám a iným rastlinám je rovnaké ako k jabloni). A na záver je ešte jedna podmienka: o tej nám viac povedia profesor Ivan Hričovský a zástupkyňa spoločnosti Symbiom Alena Klíčová v tomto videu - Výsadba jablone Rubinola.
.
.
.
.
Knihy a kalendáre
Bestsellery
Mykorhízne huby
Ochrana rastlín 
Sadbový materiál
Iné záhradkárske potreby
Zdravie a výživové doplnky
Hnojivá
Ikar