ČO TO JE MONILIÓZA KÔSTKOVÍN?
Monilióza kôstkovín – Monilinia laxa, anamorfa: Monilia laxa,
Monilinia fructigena, anamorfa: Monilia fructigena
Český názov: Moniliová spála a hniloba peckovin
Oddelenie: Ascomycota, čeľaď: Sclerotiniaceae
Autori knihy Ochrana ovocných rastlín proti chorobám (vyšla vo vydavateľstve Plat4M Books v máji 2019) Ľudovít Cagáň a Sylvia Matušíková definujú túto chorobu ako najvýznamnejšie hubové ochorenie kôstkovín. Pri silnom výskyte môže znehodnotiť väčšiu časť úrody a vážne poškodiť stromy.
Patogény spôsobujú chorobu kvetov, plodov, letorastov, aj väčších konárov. Prezimujú mycéliom v mumifikovaných plodoch na strome, v napadnutých pletivách stromu alebo pseudoskleróciami v mumifikovaných plodoch na zemi. Na jar mycélium v mumifikovaných plodoch a infikovaných konárikoch produkuje nové konídiá a na múmiách na zemi sa tvoria plodnice – apotéciá, z ktorých sa uvoľňujú askospóry.
Konídiá aj askospóry roznášané vetrom, kvapkami vody alebo hmyzom, spôsobujú skoro na jar, najmä počas teplého, vlhkého počasia infekciu kvetov. Teplota a dĺžka ovlhčenia rozhodujú o tom, koľko kvetov bude infikovaných. Konídiá a askospóry klíčia a infikujú hostiteľa vo vhodných podmienkach už do niekoľkých hodín. Kvety sú infikované cez čnelku piestika, tyčinky, korunné alebo kališné lístky. Tvoria sa na nich hnedé škvrny, kvety vädnú, niektoré opadávajú, iné zostávajú na strome. Vo vlhkom počasí sa na nich tvoria spóry, ktorými sa patogén šíri ďalej.
Mycélium prerastá na susedné kvety a cez stopku do brachyblastov a konárikov. Pri marhuliach môžu byť infikované aj malé plôdiky. Na napadnutých častiach stromu môžeme pozorovať silný glejotok. Na konárikoch sa tvoria prepadnuté eliptické až vretenovité červenohnedé lézie a na nich neskôr zhluky konídií, ktorými sú infikované dozrievajúce plody. Ak sa rana rozšíri po celom obvode, konárik môže odumrieť.
Listy odumretých výhonkov sa sfarbujú do tmavohneda, ale neopadávajú. Lézie zvyčajne neprechádzajú do vlaňajšieho dreva. Tiež nedochádza k ich zväčšovaniu v nasledujúcom roku a ak neobklopia celý obvod konárika, zdravé pletivo vytvorí kalus a rana sa zacelí. Niekedy môžu aktívnu ranu sekundárne kolonizovať agresívnejšie druhy húb. K infekcii plodov dochádza cez poranenia spôsobené hmyzom alebo mechanickým porušením pokožky ľadovcom, pri vetre a podobne.

Patogén môže niekedy vstupovať aj cez prieduchy alebo priamo cez neporušenú pokožku, rozrastá sa vo vnútrobunkovom priestore a vylučuje enzýmy spôsobujúce maceráciu. V mieste vzniku infekcie sa tvorí hnedá škvrna, ktorá sa zväčšuje a rozširuje na celý plod, a ten rýchlo podlieha rozkladu. Neskôr sa na povrchu tvoria typické koncentrické kruhy vankúšikovitých žltosivých až tmavohnedých sporodochií. Napadnuté plody buď zostanú na konároch alebo opadávajú na zem, kde ich rozložia saprofytické huby a baktérie. Plody, ktoré ostanú na stromoch vysychajú, scvrkávajú sa, menia sa na „múmie“. Mumifikované plody sú ku konáru pevne prichytené, pri pokuse ich odlúpnuť dôjde často k poškodeniu kôry konárika. Ak takýto mumifikovaný plod spadne na zem, je voči rozkladu odolnejší, môže pretrvať v pôde aj viac ako dva roky (na strome dlhšie) a slúžiť ako zdroj ochorenia.
.
.
OCHRANA PROTI MONILIÓZE
Kliknite a objednajte si prípravok
.
UŽITOČNÁ RADA
Ochorenie sa šíri aj v skladoch. Ovocie, ktoré bolo infikované počas vegetácie, podlieha rozkladu a patogén sa z neho mycéliom môže šíriť na okolité plody. Tiež dochádza k tvorbe spór, ktoré môžu infikovať zdravé plody mechanicky poškodené počas skladovania.
DAŽDIVÉ A CHLADNÉ POČASIE
K infekcii kvetov a výhonkov kôstkovín dochádza počas kvitnutia stromov, ak prevláda daždivé a chladné počasie. Je totiž známe, že postihnuté ovocie často ostáva na stromoch v podobe zosušených múmií, ktoré sú dôležitým zdrojom infekcie kôstkovín v nasledujúcom vegetačnom období.