Pani Barbora Kostelná nám do redakcie facebookového profilu Rady do záhrady profesor Ivan Hričovský poslala otázku: - Máme problém s rastlinou, ktorú nevieme vyhubiť, aj pri použití chémie a vytrhaní sa stále rozširuje, vedeli by ste nám s tým pomôcť? Otázku som preposlal odborníčke Ing. Anne Szabóovej zo Slovenského zväzu záhradkárov - a tu je jej odpoveď.
.
.
KTO JE ANNA SZABÓOVÁ? Ing. Anna Szabóová, je absolventkou Vysokej školy poľnohospodárskej, odbor fytotechnický v Nitre, dnes známej pod názvom Slovenská poľnohospodárska univerzita, ktorú absolvovala s vyznamenaním v roku 1980. V roku 1983 úspešne ukončila Doplnkové pedagogické štúdium tiež na VŠP v Nitre. Celý svoj profesionálny život pracovala v oblasti poľnohospodárstva a záhradníctva. Počas štúdia a po jeho ukončení pracovala 7 rokov v Agrotechnike, š.p., v Bratislave. Neskôr sa ako učiteľka odborných predmetov venovala 28 rokov pedagogickej činnosti, výchove a vzdelávaniu mladej generácie záhradníkov v dennom, nadstavbovom a večernom štúdiu v odbore záhradník v Strednej odbornej škole v Bratislave. Vyučovala odborné záhradnícke predmety kvetinárstvo, floristika, zeleninárstvo, ovocinárstvo, sadovníctvo, záhradná tvorba, základy záhradníckej výroby, v úzkej spolupráci s praktickým vyučovaním v š.p. ZARES Bratislava. Podieľala sa na vytvorení nového učebného záhradníckeho odboru a vypracovala učebné osnovy odborných predmetov v odbore Pracovník pre záhradnú tvorbu, zeleň a služby. Od roku 2009 pôsobí v Slovenskom zväze záhradkárov, od roku 2014 ako vedúca organizačného oddelenia. Svoje odborné vedomosti, praktické skúsenosti z oblasti pestovania, ošetrovania záhradných plodín, poznávania rastlín, odborné rady, odpovede na otázky pestovateľov – čitateľov odovzdáva naďalej i v súčasnosti ako externá spolupracovníčka vo viacerých dlhoročne obľúbených záhradnícky zameraných časopisov Záhrada Urob si sám, Záhradkár, Slovenka, UJ SZÖ, Zahrada Prima nápadů a www.zvazzahradkarov.sk.
.
OKRASNÁ RASTLINA V PARKOCH
Ide o problematickú, hojne rozšírenú rastlinu v našich záhradách. Ako iste viete, je to rod krídlatka, známy aj pod názvom pohánkovec (Fallopia syn. Reynoutria). Na území Slovenska sa vyskytujú rôzne druhy krídlatky: japonská (F. japonica), sachalinská (F. sachalinensis), česká (F. bohemica). Pokiaľ sa rast podarí usmerňovať, priam strážiť, je to pekná rastlina. Pestovala sa ako okrasná rastlina v parkoch. Vďaka rýchlemu rozmnožovaniu podzemným výhonkami, osivom sa však stala nežiadúcou. Krídlatka rastie v parkoch, popri cestách, železničných tratiach, rumoviskách, v blízkosti vodných tokov, na zanedbaných pozemkoch a rozšírila sa aj do záhrad, kde potláča rast iných rastlín.
LIKVIDÁCIA JE ŤAŽKÁ
Ako uvádzate, likvidácia je ťažká, zdĺhavá a časovo náročná. Pokiaľ máte v susedstve nadšených pestovateľov krídlatky, ako to vyzerá podľa priložených foto, bude nemožné sa krídlatky zbaviť navždy.
.
.
SÚSTAVNÉ, CIELENÉ NIČENIE
Jeden spôsob ošetrenia - likvidácie krídlatky len mechanicky napr. kosením, vytrhávaním či len chemicky - herbicídmi nepostačuje na zničenie celého porastu. Nevyhnutná je sústavná, cielená, trpezlivá likvidácia. Trvá niekoľko rokov, kým sa dá krídlatky úplne zbaviť. A následne treba byť v strehu, výskyt sústavne sledovať a hneď zlikvidovať nové, mladé rastliny, aby sa zabránilo šíreniu. Je to podobne rýchlo sa šíriaca rastlina ako napr. trúbkovec koreňujúci, pajaseň žliazkatý, topoľ, agát biely, zlatobyľ, líčidlo či iné invázne druhy.
DOSTATOČNÁ LISTOVÁ PLOCHA
Najistejšie je sústavné, každoročné ničenie mladých výhonkov. Najrýchlejšie, najúčinnejšie je použitie herbicídov (selektívne, totálne). Odborníci odporúčajú použitie herbicídov s kombináciou kosenia v polovici mája, v čase výšky porastu krídlatky okolo 20 až 100 centimetrov, keď majú rastliny už dostatočnú listovú plochu, ktorou sa herbicíd dostane do cievneho systému rastlín a spôsobí ich uhynutie. Ďalšie chemické ošetrenie je potrebné opakovať približne ôsmy až desiaty týždeň po prvej aplikácii.
.
OBJEDNAJTE VÝHODNE A RÝCHLO
.
IDEÁLNE JE PORAST SPÁLIŤ
Po aplikácii herbicídu treba porast skontrolovať, či sú rastliny hnedé a suché. Ak zostali zelené, treba postrek opakovať na zostávajúce zelené časti rastlín. Striedať treba kosenie - pravidelne viackrát ročne a použitie herbicídov. Vyschnutý porast treba odstrániť, ideálne spáliť, ak je možnosť. Všetkými týmito zásahmi sa oslabuje rast rastlín, lebo nemajú dostatok listovej plochy a nemôžu získať živiny na rast. Kosenie musí byť pravidelné a pred kvitnutím.
JEDNOTLIVÉ RASTLINY VYKOPÁVAME
Pokiaľ rastú rastliny jednotlivo, je možné ich odstrániť aj vykopaním do hĺbky aspoň 20 až 30 centimetrov. Vykopané časti dôkladne nechať vyschnúť a zlikvidovať. Možno ich pre istotu postriekať herbicídom.
.
.
.
.
.