Do redakcie facebookového profilu Rady do záhrady profesor Ivan Hričovský prišla otázka: - Máme problém, ktorý nevieme vyriešiť. Pri poslednom zbere sme objavili na jahodách červíky. Môžeme ich plody konzumovať a robiť z nich džem? Sú tieto červíky jedovaté?.
KTO JE ANNA SZABÓOVÁ? Ing. Anna Szabóová, je absolventkou Vysokej školy poľnohospodárskej, odbor fytotechnický v Nitre, dnes známej pod názvom Slovenská poľnohospodárska univerzita, ktorú absolvovala s vyznamenaním v roku 1980. V roku 1983 úspešne ukončila Doplnkové pedagogické štúdium tiež na VŠP v Nitre. Celý svoj profesionálny život pracovala v oblasti poľnohospodárstva a záhradníctva. Počas štúdia a po jeho ukončení pracovala 7 rokov v Agrotechnike, š.p., v Bratislave. Neskôr sa ako učiteľka odborných predmetov venovala 28 rokov pedagogickej činnosti, výchove a vzdelávaniu mladej generácie záhradníkov v dennom, nadstavbovom a večernom štúdiu v odbore záhradník v Strednej odbornej škole v Bratislave. Vyučovala odborné záhradnícke predmety kvetinárstvo, floristika, zeleninárstvo, ovocinárstvo, sadovníctvo, záhradná tvorba, základy záhradníckej výroby, v úzkej spolupráci s praktickým vyučovaním v š.p. ZARES Bratislava. Podieľala sa na vytvorení nového učebného záhradníckeho odboru a vypracovala učebné osnovy odborných predmetov v odbore Pracovník pre záhradnú tvorbu, zeleň a služby. Od roku 2009 pôsobí v Slovenskom zväze záhradkárov, od roku 2014 ako vedúca organizačného oddelenia. Svoje odborné vedomosti, praktické skúsenosti z oblasti pestovania, ošetrovania záhradných plodín, poznávania rastlín, odborné rady, odpovede na otázky pestovateľov – čitateľov odovzdáva naďalej i v súčasnosti ako externá spolupracovníčka vo viacerých dlhoročne obľúbených záhradnícky zameraných časopisov Záhrada Urob si sám, Záhradkár, Slovenka, UJ SZÖ, Zahrada Prima nápadů a www.zvazzahradkarov.sk.
AKO SA ICH ZBAVIŤ? AKO ICH ODSTRÁNIŤ?.
Podľa fotografie si na jahodách pochutnávajú mnohonôžky slepé (Blaniulus guttulatus). Mnohonôžky nie sú jedovaté. Pokiaľ sa vám podarí zbaviť sa ich pri umývaní, čistení jahôd, je možné jahody bez obavy konzumovať, či niektorým spôsobom konzervovať - pripraviť džem, kompót, mraziť. Mnohonôžok sa možno zbaviť i tzv. ľudovými prostriedkami, napríklad namočením plodov na krátky čas 10 až 15 minút do vlažnej, mierne slanej vody. Samozrejme, plody treba následne opláchnuť vodou a opäť skontrolovať. Nie je však isté, že sa všetky mnohonôžky z plodov vyplavia, niektoré to skrátka "nestihnú". Záleží tiež od miery napadnutia. Odporúčam plody pred spracovaním rozrezať na menšie časti a dôkladne prezrieť.
.
APLIKÁCIA PARAZITICKÝCH HLÍSTIC.
.
Chemická ochrana proti mnohonôžkam nie je spracovaná a z hľadiska intenzity dozrievania plodov a dodržania ochrannej lehoty po použití prípravku, by bola aplikácia problematická. Vhodné je použiť mechanickú ochranu, napríklad v podobe pascí zo zemiakov, mrkvy. Z biologickej ochrany je možné uvažovať o aplikácii parazitických hlístic (Steinernema feltiae) napríklad z ponuky spoločností BioTomal Rúbaň, Biocont Topoľčany, Floraservis Bratislava, ktorých pracovníci vám ochotne poradia, ako postupovať. Hlístice sa pohybujú v pôde, aktívne vyhľadávajú a likvidujú mnohonôžky, ale napríklad i obávaných slizniakov. Z preventívnych opatrení je potrebné udržiavať primeranú vlhkosť, vyhýbať sa nadmernému hnojeniu organickými hnojivami, udržiavať porast redší a vzdušný.
.
.
EKOLOGICKY PROTI MRAVCOM A VOŠKÁM
Ekologický prostriedok si môžete objednať po kliknutí na obrázok
.
ROZMNOŽUJÚ SA VO VEĽKOM PO DLHŠIE TRVAJÚCOM DAŽDIVOM POČASÍ.
.
Mnohonôžky sú úzke 0,4 až 0,6 milimetrov štíhle organizmy dlhé okolo 8 až 16 milimetrov. Majú sivožltohnedú farbu (záleží aj od skonzumovanej potravy), po bokoch telíčka majú červené bodky. Vyskytujú sa vo vlhkých pôdach, substrátoch, tam, kde je dostatok živín, prípadne sa rozmnožia po dlhšie trvajúcom daždivom počasí. Vyskytujú sa v záhonoch zeleniny - napádajú strukoviny, mladý šalát, stonky a plody uhoriek, cibuľu, výhonky viniča. Škodia v porastoch jahôd či zemiakov. V plodoch jahôd sa prehryzávajú a prevŕtávajú do vnútra - do mäkkých, zrelých častí plodu. Napadnutie nie je obvykle na prvý pohľad viditeľné, až pri dôkladnom pozretí, či pri spracúvaní úrody, možno vidieť na povrchu plodov drobné otvorčeky. Mnohonôžky sa živia rozkladajúcimi sa rastlinnými zvyškami (listy, stonky, kvety, plody, semená), ale nepohrdnú ani chutnými šťavnatými jahodami. Poškodenie pletív mnohonôžkami spôsobuje oslabenie zdravotnej kondície rastlín a následne i vznik druhotnej infekcie - napadnutie hubami, inými škodcami.
.
Mnohonôžky sú úzke 0,4 až 0,6 milimetrov štíhle organizmy dlhé okolo 8 až 16 milimetrov. Majú sivožltohnedú farbu (záleží aj od skonzumovanej potravy), po bokoch telíčka majú červené bodky. Vyskytujú sa vo vlhkých pôdach, substrátoch, tam, kde je dostatok živín, prípadne sa rozmnožia po dlhšie trvajúcom daždivom počasí. Vyskytujú sa v záhonoch zeleniny - napádajú strukoviny, mladý šalát, stonky a plody uhoriek, cibuľu, výhonky viniča. Škodia v porastoch jahôd či zemiakov. V plodoch jahôd sa prehryzávajú a prevŕtávajú do vnútra - do mäkkých, zrelých častí plodu. Napadnutie nie je obvykle na prvý pohľad viditeľné, až pri dôkladnom pozretí, či pri spracúvaní úrody, možno vidieť na povrchu plodov drobné otvorčeky. Mnohonôžky sa živia rozkladajúcimi sa rastlinnými zvyškami (listy, stonky, kvety, plody, semená), ale nepohrdnú ani chutnými šťavnatými jahodami. Poškodenie pletív mnohonôžkami spôsobuje oslabenie zdravotnej kondície rastlín a následne i vznik druhotnej infekcie - napadnutie hubami, inými škodcami.
.
.
.
Knihy a kalendáre
Bestsellery
Mykorhízne huby
Ochrana rastlín 
Sadbový materiál
Iné záhradkárske potreby
Zdravie a výživové doplnky
Hnojivá
Ikar