S cieľom uľahčiť užívateľom používať naše webové stránky využívame cookies. Používaním našich stránok súhlasíte s ukladaním súborov cookie na vašom zariadení. Nastavenia cookies môžete zmeniť v nastavení vášho prehliadača.

Radi Vám poradíme: 0904 345 345 | PO - PI 8.00 do 15.00 h.

POZOR ZMENA!!! V súvislosti s obmedzeniami kvôli pandémii Covid-19 sme v sklade len nevyhnutný čas. Pokiaľ máte záujem o osobný odber, je potrebné sa dopredu dohodnúť.

Prosíme Vás o trpezlivosť, mimoriadna situácia môže ovplyvniť čas doručenia. Na vašich objednávkach intenzívne pracujeme. Ďakujeme za pochopenie.

Nechcete priberať? Pozor na prekyslenie organizmu

02.02.2019

Nechcete priberať? Pozor na prekyslenie organizmu

Ak to preháňame s bielym pečivom alebo údeninami, môžete si zapríčiniť trvalé prekyslenie organizmu. Možno sa vždy koncom zimy rozhodujete, čo urobiť pre svoje zdravie. Zvažujete očistnú kúru alebo diétu s cieľom zbaviť svoje telo toxínov a nadbytočných kilogramov. 

S detoxikačnými programami alebo diétami na chudnutie však zaobchádzajte opatrne! Radšej sa poraďte s odborníkom, pretože mnohé, ktoré nájdete v časopisoch alebo na internete, sú často scestné a obsahujú nepravdivé odporúčania. Nedosiahnete žiadaný účinok, resp. nemusia vášmu organizmu osožiť tak, ako sa uvádza. Ak chcete zhodiť nejaký ten nadbytočný kilogram, možno nezaškodí zopár poznatkov o fungovaní nášho metabolizmu a dôležitej acidobázickej rovnováhe organizmu. Odborníčka na zdravú výživu, ktorá sa tejto problematike teoreticky aj prakticky venuje už mnoho rokov, prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc. (na snímke vpravo), autorka viacerých populárno-náučných publikácií o zdravom stravovaní či detoxikácii organizmu, okrem iného upozorňuje na dôležitosť udržiavania acidobázickej rovnováhy v organizme, ktorú si často narúšame práve nevhodným stravovaním a niekedy aj kombináciou konzumovaných potravín. Upozorňuje totiž na jeden dôležitý faktor, ktorý prispieva k zvyšovaniu hmotnosti – na prekyslenie organizmu.

V knižke Umenie zdravo žiť prof. Horáková uvádza: „Aby sa telo chránilo pred prekyslením, začína vytvárať a uskladňovať tuk. Zodpovedné sú za to lipoproteíny nízkej denzity. Ich primárna úloha je viazať kyseliny nachádzajúce sa v krvi, v lymfe a v mimobunkových tekutinách, ktoré sa potom vylúčia močom. Ak sa tomu zabráni, tieto kyseliny naviazané na tuk sa presunú z orgánov udržujúcich život do telových dutín, bokov, stehien, žalúdka atď. A toto je príčina obezity. Dokonca aj vtedy, keď držíme redukčnú diétu a intenzívne cvičíme, naše telo sa bude snažiť udržať tento tuk, pretože je potrebný ako ochrana proti kyselinám. Naopak, mnohým ľuďom, ktorým sa podarilo znovu nastoliť zásaditosť vo svojom tele, zistili neuveriteľne výrazne ľahšiu stratu na hmotnosti."

Čo sa v nás deje, keď sme prekyslení?
Dostávame sa do stavu známeho pod názvom inzulínová citlivosť alebo syndróm X, keď je naše telo prinútené produkovať veľké množstvá inzulínu a zaplaví sa ním tak, že neznehodnotí žiadnu dostupnú kalóriu a všetky starostlivo premení na tuk. Predpokladá sa, že kyslé pH okamžite signalizuje silnú genetickú reakciu na hroziaci hlad, ktorý priamo významne ovplyvní veľmi dôležitú a veľmi citlivú inzulín-glukagónovú rovnováhu. Tým, že sa naruší táto rovnováha v prospech inzulínu a telo ho produkuje viac ako zvyčajne, vzápätí sa začne vytvárať viac tuku a ukladá sa do zásoby. Vo všeobecnosti platí: čím viac inzulínu má telo k dispozícii, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa tuk bude tvoriť a uskladňovať, než že sa spotrebuje a spáli ako energia, čo je naopak úlohou glukagónu. Ak je hladina pH v našom tele zdravá – slabo zásaditá (alkalická), neporuší sa inzulín-glukagónová rovnováha. Tento rovnovážny stav umožní normálnu metabolickú aktivitu spaľovania tuku a jeho premenu na energiu. Navyše sa zistilo, že pri zdravom pH je tiež menej pravdepodobný výskyt jo-jo efektu.

Čo znamená kyslé, čo zásadité a čo je pH?
S týmito pojmami sa stretávame bežne, či už v reklamách na prostriedky určené na ústnu hygienu, alebo v súvislosti so stravou, pričom mnohí by sme kvôli vysvetleniu týchto pojmov zrejme museli siahnuť poriadne hlboko do pamäti. Prof. Katarína Horáková v spomínanej knižke Umenie zdravo žiť na túto tému uvádza: „Spomeňme si na stredoškolskú chémiu, čo sme sa učili o pH: kyseliny majú nízku hodnotu (1 – 6,9), zásady vysokú hodnotu (7,1 – 14,0) a pH 7,0 je neutrálne. Tieto čísla nehovorili nič v súvislosti s každodenným životom. Dnes už je dokázané, že zdravie človeka nie je narušené iba vtedy, ak pH jeho tela je neutrálne alebo slabo alkalické. Naopak, prekyslenie organizmu, tzv. acidóza, sa dnes pokladá za jednu z najnebezpečnejších civilizačných chorôb, pretože zdravie bezprostredne závisí od acido-bázickej (kyselino-zásaditej) rovnováhy v našom tele. Ak to preháňame s bielym pečivom alebo sladkosťami, môžeme si zapríčiniť trvalé prekyslenie.“

     
Niektoré z najpopulárnejších kníh profesorky Kataríny Horákovej

Skutočné nebezpečenstvá acidózy
Povieme si: „No a čo?", pretože neveríme, že by nám mohlo prekyslenie uškodiť a väčšina z nás nepozná skutočné nebezpečenstvá acidózy. Žiaľ, pri chemických procesoch, ktorých v ľudskom organizme prebieha nespočítateľné množstvo, hrá práve kyslosť, vyjadrovaná známymi jednotkami pH, určujúcu rolu. Ovplyvňuje napríklad starnutie pokožky, rýchlosť tvorby zubného kazu, vstrebateľnosť stravy v tenkom čreve, osteoporózu, srdcové ochorenia, rakovinu a podobne. Čím je prostredie kyslejšie, teda pH nižšie, tým je aj agresívnejšie. Len žalúdok je uspôsobený na veľmi nízke pH, ktoré vyvoláva zrážanie bielkovín a premenu mechanicky rozomletých častí potravy na kašovitý roztok. Ostatné orgány a časti tela však na také kyslé prostredie, aké je v žalúdku, adaptované nie sú. Aby látková premena, ktorá prebieha vo dne v noci, mohla bez problémov fungovať, mal by byť ľudský organizmus „nastavený" na optimálne, teda neutrálne pH, ktoré nám dala do vienka príroda. Toto pH nie je presne chemicky neutrálne, nie pH = 7, ale trochu posunuté do zásaditej oblasti, takže v ľudských tkanivách má pH hodnotu v priemere 7,2 až 7,4. Je to preto, že ľudský organizmus sa sám zbavuje kyslých zložiek, pH moču je preto mierne kyslé, má hodnotu 6,4 až 6,7. Keď sa táto rovnováha z akýchkoľvek príčin poruší, pociťujeme bolesti hlavy, podráždenie a bolesti svalov alebo kĺbov.

Čistá voda
Telo musí stále robiť všetko pre to, aby ochránilo krv pred prekyslením alebo pred nadmernou alkalizáciou (zásaditosťou). Aby túto funkciu mohlo plniť, potrebuje živú, primerane neutrálne až zásadito pôsobiacu stravu a živú, čistú vodu. Zo stravy musí byť krv plne zásobovaná zásaditými prvkami na neutralizáciu všetkých kyslých toxických odpadov z metabolizmu. Vzniknuté kyseliny, ktoré sa neokysličujú (až na vodu a oxid uhličitý), viažu zásady. Preto má byť strava vždy ľahko zásadotvorná. Ak obsahuje veľa kyselinotvorných potravín, organizmus je nútený čerpať zásadité prvky zo zubov a chrbtice. Na druhej strane, nadbytok zásadotvorných potravín nepôsobí nepriaznivo,pretože zásadité prvky sa presúvajú do zásadomilných žliaz (pečeň, pankreas, črevá). Tieto žľazy vylučujú veľké množstvo zásaditých štiav. Pečeň vytvára 0,5 až 1 liter žlče s pH 7,6, pankreas až 2 litre a črevá 1 liter tráviacich štiav denne.

Veľa mäsa, udenín, bieleho cukru...
Položme si teda otázku, či jeme takú stravu, aby sme predchádzali prekysleniu organizmu. Dietológ, ktorý pozná priemerné zloženie stravy dnešnej populácie, musí rezignovane pokrútiť hlavou. Áno, strava priemerného človeka je prevažne kyselinotvorná, pretože obsahuje veľa mäsa, údenín, bieleho cukru, konzervovaných výrobkov a sladených, bublinkových nápojov. Riešením tejto situácie je podľa vedcov, ktorí skúmali „chronicky nízky stupeň metabolickej acidózy", diéta, ktorá dodáva viac zásad a menej kyselín. Aká je to vlastne diéta? Jednoducho taká, ktorá je bohatá na surové ovocie a zeleninu. Prečo? Pretože okrem ostatných dôležitých živín obsahuje minerály, ktoré kontrolujú acido-alkalickú rovnováhu organizmu. Medzi kyslé minerály patria fosfor, síra, chlór, fluór a jód, a zásadité sú draslík, vápnik, sodík, železo a horčík.

  
Populárne knihy profesorky Kataríny Horákovej
z edície Knihy do vrecka - Zdravie: Ako na to?


Potraviny kyselinotvorné a zásadotvorné 
Slovný pojem kyselinotvornosť alebo zásadotvornosť sa nezhoduje automaticky s chuťou potraviny. Napríklad citrón chutí silne kyslo a pritom je zásadotvorný, pretože jeho kyslosť spôsobujú organické kyseliny. Tie sa v procese metabolizmu premenia na oxid uhličitý, ktorý vydychujeme, takže prevládne reakcia zásaditých prvkov. Naopak, bielkoviny nemajú kyslú chuť, ale metabolicky sa premenia na aminokyseliny. Ak ich je nadbytok a nie sú využité na tvorbu telových bielkovín, odčerpávajú zásadité prvky na svoju neutralizáciu. Jednotlivé potraviny môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín, na potraviny kyselinotvorné a zásadotvorné.

Udržanie acido-bázickej rovnováhy pomocou potravín 
Dôležité je uvedomiť si, že zásadotvorné aj kyselinotvorné potraviny sú potrebné v našej diéte, ale vždy musia prevažovať zásadotvorné. Predpokladá sa, že pomer 3 : 1, čiže tri časti zásadotvornej potravy sú v pomere k jednej časti kyselinotvornej potravy. Všeobecne živočíšne produkty sú vysoko kyselinotvorné, preto by sme ich nemali konzumovať v nadmernom množstve. Z nich potraviny ako bezstavovce, napríklad morský rak, krab, ustrica, sú najviac kyselinotvorné v tejto skupine. Obilniny sú stredne kyselinotvorné. Ak sa však jedia spolu s neutrálnymi alebo zásadotvornými strukovinami, ovocím alebo zeleninou, sú nielen zdrojom vynikajúcich proteínov s dobre vyváženou zmesou aminokyselín, ale táto kombinácia pôsobí celkovo zásadotvorne. Sušené ovocie je najviac zásadotvorné, ako aj väčšina zeleniny a ovocia (výnimkou sú slivky a brusnice). Pomaranče, citróny, grapefruity, ananás a mnohé druhy bobuľovín obsahujú kyselinu citrónovú, jablká a slivky kyselinu malonovú, jahody, rebarbora a paradajky kyselinu oxalovú a grapefruity kyselinu tartarovú. Kyseliny tartarová a oxalová sa nevstrebávajú dobre a priamo v tele oxidujú. Výsledkom je, že nespôsobujú acidózu, pretože ich soli zanechávajú zásadité zvyšky po tom, ako metabolizujú.

Príčiny prekyslenia tela spôsobené stravou
Nedostatočné žutie potravy podnecuje kyselinotvorné kvasenie v črevách aj pri jedení najlepších potravín. Nadvýživa preťažuje organizmus. Privádzanie nedostatočného množstva tekutín do organizmu spôsobuje koncentráciu kyslých odpadov, najmä v tuku, nervovom systéme a v niektorých orgánoch. Nerovnomerný pomer kyselinotvorných a zásadotvorných potravín v tele. Ak je v tele veľa kyselinotvorných látok, telo ich nemôže jednoducho vylúčiť, ale musí ich neutralizovať zásadami, ktoré berie zo zásob (napríklad odbúraním zásaditých prvkov, vápnika a horčíka z kostí), čím sa organizmus vyčerpáva a poškodzuje.

 

 

Témy s radami

Ivan Hričovský radí


Potrebujete
poradiť v záhrade? Čítajte rady a odporúčania Ivana Hričovského. Kliknite na portrét nestora slovenského ovocinárstva.

Katarína Horáková radí

Zaujímate sa o upevnenie si svojho zdravia a chcete sa zdravo stravovať? Čítajte rady a odporúčania profesorky Kataríny 
Horákovej. Kliknite na portrét známej slovenskej spisovateľky.

Sám sebe lekárom

 

Slovenské autorky populárnych kníh o zdraví, zdravom životnom štýle, spôsoboch chudnutia, zdravom stravovaní, postupoch pri upevňovaní zdravia ponúkajú mnoho zaujímavostí ako sa starať o svoje zdravie. 

Štítky

strapky afrodiziakum Agrocentrum akné albízia alergén alergie alicín alkaloidy alkohol Alzheimerova choroba amarant aminokyseliny analgetický účinok anémia anetol aníz Anna Szabóová antibakteriálne účinky antibakteriálny prostriedok antibiotiká antimikrobiálny antioxidanty antiseptické účinky antisklerotické účinky antivirálne účinky antokyány antraknóza APNOE apríl arónia artičoky artritída askospóra astma ateroskleróza august avokádo badián baklažán baktéria balkón banán bárium batát baza bazalka begónie Beta karotén betaglukán bez chémie bezlepkové jedlo biele pečivo bielkoviny Biobit XL biochemické procesy biologická ochrana bioTomal blyskáčik BMI bobuloviny bolesť bolesť hlavy bolesť hrdla bolesť zubov bór borelióza BorOil brassinin brokolica broskyne brusnice bryndza bulgur bunka burčiak burina bylinky Cagáň Ľudovít čaj čaj čakanka CarnoMed celozrnné pečivo cerálie čerešne černice červce červené krvinky červené víno červík červivosť cesnak chia semienka chia semienka Chitopron chlorela chlorofyl cholesterol cholín choroby chren chrípka chróm chronické ochorenia chudnutie chudokrvnosť cibuľa cícer cícer baraní čierna reďkev čierne ríbezle čierny koreň cievy čínska kapusta čistenie krvi citrón čokoláda črevá črevná flóra Crohnova choroba čučoriedky cuketa cukor cukrovka CuproTonic cvičenie cvikla cyklámeny datle december demencia depresie detektív detektívka detoxikácia organizmu DHA a EPA diéta dieťa diuretikum dna dojčenie draslík drenáž drobné ovocie dule duševná činnosť dusík dvojkrídlovce egreše ekzém energia enzýmy epilepsia esenciálne oleje estragón éterické oleje eugenol Farmárska revue fazuľa február fenikel fermentácia fialové zemiaky figy Finclub flavonoidy Floraservis fluór foláty Folicit fóliovník fosfatidylserín fosfor Franchi fuchsie fytochemikálie GABA gaštan glukóza glykémia glykozidy granátovník grepfruit harmanček Helicobacter pylori hemoroidy histamín história hlávkový šalát hliník hlíva hmyz hnačka hniloba hnojenie hnojivo hojenie rán horčík horčiny hormóny horúčka hrachor siaty hrášok hrdza hrozno hrušky hubová choroba huby hudba humáty husenice hydratácia imunita Imunofol indoly infarkt infekcie infekcie močových ciest inulín Ivan Hričovský Ivana Horváthová izbové rastliny izotiokyanáty jablko jablone jablone stĺpovité jadroviny jahody január jar jarabina oskoruša jed jedlé kvety jedlo jeseň jód jodidovaná soľ jogurt júl jún kadmium kakao kaleráb kalórie kandidóza kapsaicín kapusta kardiosoľ kardiovaskulárne choroby karfiól karnozín karotenoidy kašeľ Katarína Horáková Katarína Skybová káva kazeín kešu orechy kivi kĺby klíčkový olej klíčky kliešť klinčeky kobalt kofeín Kohaplant kokosový olej kombucha kompostovanie koncentrácia konzumácia kôpor kôra koriander koronavírus kosenie kosti kôstkoviny koža kŕčové žily kremík krevety krill olej krvný tlak krytonos kučeravosť kučeravosť kukla kukurica kumarín kumquat kurkuma kurkumín kvasinky kvetináč kvetová lúka kvety L-karnitín L-teanín laktobacily laktóza ľanové semienka ľanový olej larva láska lecitín lepové doštičky letničky leto letorasty leukémia levanduľa liečba liečivé bylinky lieky lieska lieskové orechy limetka lipidy lipový listy losos Lucia Sedláček Harničárová lufa lúka lupiny luteín lykopén lyzin Magdaléna Valšíková-Frey máj majorán mak maliny málokrvnosť mandle mangán mango mangold marec marhule mäso mäsové výrobky mäta matcha Matušíková Sylvia meď med medonosné rastliny medovka medvedí cesnak melanóm melón méry metabolizmus metylsalicytát migréna milovanie minerály mišpula mliečne kvasenie mliečne výrobky mlieko mobil močopudné účinky molica molybdén Monika Ďurišová morská soľ morské plody moruša motýľ mozgová príhoda mozgové vlny mozog mravce mráz mrkva mucha múčnatka multivitamín mungo fazuľa muškátový oriešok muškáty mykorhízne huby mykóza myrozináza nádcha nadmerné potenie nádory nadúvanie nadváha nápoj narkolepsia nechtík nehoda nektarinky nemocnica nervozita nervy nespavosť neuróny nevoľnosť niacínamid nikel nosániky november obezita obilniny obličkové kamene obličky obranyschopnosť ochorenie ochrana rastlín oči očistná kúra odrody odrody okra okrasná záhrada október olej olivový olej olivy olovo omega-3 mastné kyseliny opad plodov opeľovanie orechy ortuť osivo osteoporóza ostružiny ovocie ovocná záhrada ovocné stromky ovsené vločky oxidačný stres padanie vlasov pak choi palina palina dračia palmeta pamäť papaín papaín papája papája paprika paprika para orechy paradajky parazity parenisko Parkinsonova choroba paštrnák patizón patogén pažítka pečeň pečivo pektín peronosporóza pestovanie petržlen physalis pikírovanie píniové oriešky piperin pitný režim plánty pleseň pleť plodnosť plynatosť pocit úzkosti pôda podpník pokožka poľníček polotieň polyfenol pomaranč pór poruchy správania postrek potencia potočnica lekárska potraviny PowerOf-K pre deti prebierka plodov predpestovanie prekyslenie organizmu prevencia pŕhľava priateľstvo príbeh priesady proantokyanidíny probiotiká prostata proteíny psoriáza psychika púpava puríny quercetin quinoa rady rajčiny rakovina rakytník raňajky rasca rast rastlinný olej rebarbora recepty reďkovka redukčná diéta regenerácia reishi reklama REM repelent repkový ole respiračné problémy reuma rez ríbezle riboflavín rigolovanie ringloty rododendrony rojenie rozmarín rozprávka roztočce rukola rumanček ruže ružičkový kel ryby ryža Sabína Zavarská sacharidy sadenice saturejka sedatíva selén semeno semiačka september serotonín sexuálne zdravie shii-take silice šípky síra skleník škodcovia škorica škrupinoviny škvrny škvrny na nechtoch slimáky slivky slizniaky slnečnicový olej sloní cesnak smäd smútivka sny sodík sója sójový olej soľ šošovica spaľovanie tukov spánok špargľa špenát spirulina špongia srdce srdcovo-cievny systém srvátka štádiá spánku starnutie stévia stimulátor rastu stravovanie stres strukoviny sulforafan sulforafan sušenie súťaže svaly Symfónia Lesk 3 v 1 Tamašek tanín taurín tehotenstvo tekvica tekvicovité terasa topinambur tráva trávenie tráviaci trakt trávnik trávnik triesloviny tropická rastlina tryptofán tuky tvaroh tvarovanie uhorka ÚKSÚP ulitníky únava úroda ústa uštipnutie úzkosť vajcia vakcína Vallo Ivan Valšíková-Frey Magdaléna vanilka vápnenie vápnik včely vianočné pečenie videorady vinič vinohrad viróza vírus višne vitalita vitamíny vláknina vlasy vlnovky voda voľné radikály vošky vražda vrtivka čerešňová vrtivka orechová vrúbľovanie vstrebávanie vápnika vyprázdňovanie výsadba vyšetrenie výskum vyvýšené záhony výživa výživový doplnok záhada záhrada zakoreňovač zalievanie žalúdok zápal zápcha zaškrtenie zaváranie závlaha zázvor zdravá strava zeaxantín zelené hnojenie zelené potraviny zelenina zeler železo zemiaky zemina zemolez zima zinok živice živiny životospráva živý plot žlčník žltačka zmrazovanie zrak zrak zranenie zrno zuby zvýšená teplota
Nzg4Y2