Niekedy vybiehajú určité druhy zeleniny do kvetu predčasne. Bez toho aby vytvorili kvalitnú úžitkovú časť, pre ktorú ich vlastne pestujeme.
Pri jednoročných zeleninových druhoch — reďkovka, šalát a špenát — to súvisí s dlžkou svetelnej časti dňa počas pestovania. Odrody, ktoré boli vyšľachtené na jarné rýchlenie alebo na jarné či jesenné pestovanie na záhonoch, tvoria svoju úžitkovú časť (buľvičku, hlávku, listovú ružicu) v období, keď je svetelná časť dňa kratšia ako v lete.
Neskorá či skorá výsadba
V tomto období teda vytvoria úžitkovú časť veľkú a kvalitnú, najmä keď im vytvoríme aj ďalšie dobré pestovateľské podmienky - dostatok vlahy, živín a iné. Ak však tieto odrody vysejeme alebo vysadíme neskôr, pripadne hlavná časť ich vývoja do obdobia v druhej polovici mája, keď dlžka svetelnej časti dňa presahuje 15 hodín. Rastliny potom začnú vytvárať kvetné stopky a ich úžitková časť zostane malá a nekvalitná - reďkovky drevnaté, listy šalátu tuhšie a horkasté a podobne.
Vybiehanie urýchľuje aj vyššia teplota v málo vetranom skleníku, fóliovníku alebo parenisku. Aby sme predčasnému kvitnutiu predišli, treba skoré odrody vysievať alebo vysadzovať čo najskôr na jar alebo na jesenný zber až neskoršie v lete. Pri rýchlení zeleniny musíme vetraním udržovať optimálnu teplotu v priestore rýchliarne (pri šaláte 20 °C). V letnom období pestujeme šalát z letných hlávkových odrôd (Dětenická atrakce, Hrdelský, Jupiter a iné), ľadové šaláty (Pražan, Krystal) alebo listových odrôd (Redin a iné), ktoré sú voči vybiehaniu odolnejšie. Pekinská kapusta takisto vykvitne a nevytvori hlávku, keď ju vysejeme na záhon skôr ako v polovici júla.
Dvojročné druhy koreňovej a hlúbovej zeleniny vytvárajú kvety a semená až v 2. roku pestovania. Predčasné vybiehanie do kvetu u ních vyvolá tzv. jarovizácia, spôsobená dlhšie trvajúcim alebo opakovaným poklesom teploty. Napodobňuje sa tak prirodzený vývojový cyklus zeleniny na začiatku druhého roka pestovania. Napríklad pri skorých kaleráboch spôsobuje vybiehanie pokles teploty pod 8 °C. Mladé rastliny reagujú na pokles teploty menej ako vyššie rastliny. Ak sa zvýši po predchádzajúcom poklese teplota nad 20 °C, jarovizačný proces sa naruší a k vybiehaniu nedôjde. Niektoré odrody sú proti vybiehaniu vplyvom jarovizácie odolnejšie. Na ochranu proti nežiaducej jarovizácii chránime koncom zlmy a na začiatku jari rýchliarenské priestory pred podchladzovaním, pričom nezalievame veľmi studenou vodou.
Nedostatok svetla
Niekedy môže byť príčinou vybiehania zeleniny aj nedostatok svetla, napríklad keď je porast prehustený alebo ak pestujeme zeleninu pod znečisteným sklom či fóliou v dlhodobo nepriaznivom počasí. Vybiehanie môže zapríčiniť tiež nedostatok vody a živín, veľmi uľahnutá pôda, prípadne aj poškodenie zeleniny rôznymi škodcami. Dodržiavanie správnej agrotechniky a ochrana pri pestovaní zeleniny vybiehanie odstráni. Cibuľa pestovaná zo sadzačky ľahšie vybieha, ak je sadzačka väčšia ako 20 milimetrov v priemere.
Knihy a kalendáre
Bestsellery
Mykorhízne huby
Ochrana rastlín 
Sadbový materiál
Iné záhradkárske potreby
Zdravie a výživové doplnky
Hnojivá
Ikar