Dozrievajúce marhule a broskyne poškodzujú rôzne choroby. Predstavme si aspoň tie najznámejšie a najčastejšie. No najmä tie, ktoré poškodzujú marhule a broskyne v júni a júli. Ktoré to sú?
Na plodoch poškodených hmyzom alebo krúpami sa vyskytuje hnedá moníliová hniloba, so sivastými žltkastými zhlukmi výtrusníc na povrchu. Viac trpia odrody s jemnou šupkou a redšou dužinou. Pred osami chránime dozrievajúce plody rozvešaním lapačov s pivom.
Článok je prevzatý z publikácie
Rok v našej záhrade
.
Klasterosporióza (dierkovitosť listov a škvrnitosť plodov)
Ing. Juraj Matlák uvádza o tejto chorobe: Je to ochorenie vyvolávané hubou Clasterosporium carpophilum. Na listoch sa prejavuje vo forme niekoľko milimetrov veľkých, ostro ohraničených hnedých škvŕn, ktoré neskôr z čepele listov vypadávajú a preto sa toto ochorenie nazýva aj dierkovitosťou listov. Túto dierkovitosť stretávame aj na listoch ostatných kôstkovín (slivky. čerešne, višne, marhule). Druhým príznakom klasterosporiózy je drobná škvrnitosť plodov, ktorá býva často sprevádzaná aj glejotokom. Pôvodca ochorenia prezimuje konídiami jednak v opadanom lístí a jednak na kôre stromov. V prípade daždivého počasia po vypučaní stromov tieto konídiá vyklíčia a nakazia listy alebo plody broskýň.
Možnosti ochrany
Vzhľadom na spôsob prezimovania huby, ako aj na skutočnosť, že broskyne ošetrujeme v čase pučania proti kučeravosti listov meďnatými prípravkami, časť konídií zničíme týmto zásahom. Postreky počas vegetácie urobíme až po zistení dierkovitosti listov najmä za daždivého počasia.
Fungicíd Talent - Fungicíd proti chrastavitosti jadrovín, múčnatke jabloňovej, múčnatke viniča, jahôd, marhúľ a broskýň, škvrnitosti listov čerešní a višní, moníliovej spále kvetov a letorastov kôstkovín, múčnatke a listovej škvrnitostí na okra. rastlinách.
Ekologický prípravok Imunofol (viď obrázok) - opakované preventívne postreky neskorších odrôd v dvojtýždňových intervaloch najmä v lokalitách s výdatnými zrážkami. Môže sa použiť aj ekologický prípravok Imunofol, ktorý zvyšuje odolnosť rastlín proti chorobám. Imunofol zvyšuje výnos, rast i odolnosť ošetrených rastlín a má tiež pozitívny vplyv na symbiotické mykorhízy. Vplýva aj na množstvo niektorých enzýmov, ktoré výrazne posilňujú imunitu rastlín proti patogénom a taktiež zlepšujú lignifikáciu bunkových stien, čo rastlinám pomáha ľahšie sa vyrovnať z výkyvmi extrémneho počasia.
Múčnatka broskyňová
Z malých, žltavokrémových škvrniek sa napokon na plodoch vytvorí čiernohnedý povlak, šupka plodov praská a ovocie zahníva. Pri prvých príznakoch choroby je vhodný postrek Novozirom, ktorý podľa potreby niekoľkokrát opakujeme. Pri niektorých odrodách broskýň (najmä pri hladkoplodých hektárinkách) sa pri vyššej alebo striedavej vzdušnej vlhkosti a vyššej teplote (21 až 27 °C) objavujú na plodoch belavé, neskôr hnedé povlaky spôsobené múčnatkou broskyňovou. Šupka v napadnutom mieste tvrdne, korkovatie a ovocie sa znehodnotí. Učinnou ochranou je preventívny postrek sírnatými prípravkami v čase, keď sú plody veľké asi 2,5 centimetra.
Odborná stránka Floraservis uvádza o tejto chorobe: Múčnatku broskýň spôsobuje huba Sphaerotheca pannosa var. persicae. Príznaky ochorenia možno pozorovať na mladých listoch, koncoch výhonkov a predovšetkým na plodoch v podobe hustého belavého podhubia, ktoré neskôr zhnedne. Silno postihnuté listy opadávajú, pokožka plodov skorkovatie a plody sa deformujú. Múčnatka sa šírí pri suchom a teplom počasí. Jednotlivé odrody broskýň, ako aj nektariniek sú na ochorenie rôzne citlivé. Aplikujeme opakované postreky náchylných odrôd v 10-dňových intervaloch a prvý postrek urobíme až po zistení prvých príznakov ochorenia na listoch.
Ekologické prípravky: Môžu sa použiť aj ekologické prípravky BorOil, FloraVita SiO, FloraVita Coco, Folicit, PowerOf-K, ktoré zvyšujú odolnosť rastlín proti chorobám,
.
.
Moníliová hniloba
Keď plody poškodilo krupobitie, bezprostredne po ňom postriekame stromy prípravkom Rovral. Napadnuté hnijúce ovocie treba zo záhrady včas odstrániť, aby sa nestalo zdrojom ďalšej nákazy. Moníliová hniloba plodov je druhou fázou hubovej choroby, ktorá v čase kvitnutia spôsobuje tzv. moniliový úpal kvetov a odumieranie vetvičiek.
Odborná stránka Floraservis uvádza o tejto chorobe: Najčastejšími pôvodcami hniloby ovocia sú huby rodu Monilia. Hnilobu jadrového ovocia spôsobuje Monilia fructigena, kôstkového ovocia Monilia laxa, ktorá okrem plodov infikuje v jarných mesiacoch aj kvety a výhonky višní, marhúľ a sliviek a vyvoláva známe moníliové usychanie kvetov a výhonkov. O hubách rodu Monilia treba vedieť, že zdravé ovocie neinfikujú, veľmi ľahko však prenikajú do plodov poškodených hmyzom (predovšetkým obaľovačmi), alebo mechanicky (napr. krupobitím). Preto proti moníliovej hnilobe ovocia bojujeme nepriamo, predovšetkým dobre načasovanými postrekmi proti pôvodcom červivosti.
Druhým veľmi dôležitým preventívnym opatrením je sústavné zbieranie hnilého ovocia a jeho okamžité zakopanie hlboko do pôdy, aby sa spóry huby z vankúšikov vytvorených na povrchu plodov nedostávali do ovzdušia, pretože mikroskopicky drobné spóry sú unášané vetrom aj na väčšie vzdialenosti a pokiaľ dopadnú na poškodené ovocie, v prítomnosti vody vyklíčia a spôsobia známu hnilobu. Okrem toho je potrebné najneskôr pri jarnom reze odstrániť z ovocných stromov infikované zoschnuté ovocie - tzv. moníliové múmie, ktoré sú zdrojom infekcie najmä v jarnom období.
.
Chrastavitosť
V prehustenej záhrade, v uzavretej neprevzdušnenej polohe, najmä ak bolo v máji a v júni daždivé počasie, sa môže na marhuliach a broskyniach vyskytnúť chrastavitosť.
Stránka Polnosev uvádza o tejto chorobe: Pôvodcom choroby je parazitná huba Venturia carpophila (konídiové štádium Megacladosporium carpophilum), ktorá sa v našich podmienkach bežne vyskytuje vo všetkých oblastiach, v ktorých sa pestujú teplomilné kôstkoviny. Najčastejšie napáda broskyne, menej častá býva na marhuliach. V prvom rade bývajú napadnuté plody, zvyčajne až v druhej polovici svojho vývinu, len zriedkavo a v slabej intenzite možno nájsť hubu aj na listoch.
Na plodoch začína ochorenie v podobe žltokrémových zatvrdnutých škvŕn na šupke, ktoré sa čím skôr pokrývajú zamatovým takmer čiernym povlakom výtrusov (konídií). Škvrny bývajú okrúhle, s priemerom približne 2 až 3 milimetre, často vzájomne splývajúce, vytvárajúce pritom niekedy rozsiahle chrasty. Ak nastane napadnutie ešte v čase intenzívneho rastu plodov, objavuje sa praskanie šupky a plod sa tým do značnej miery znetvoruje.
Na marhuliach bývajú povlaky huby na plodoch menej husté. Na listoch spôsobuje huba okrúhle pomerne malé zamatové škvrny, pod ktorými listové pletivo len pomaly usychá. Niekedy možno vidieť takéto škvrny aj na kôre letorastov. Choroba sa šíri počas vegetácie konídiami. Koncom leta nastáva infekcia kôry letorastov alebo mladých konárikov, v ktorých potom podhubie prezimuje. V miestach infekcie sa vytvárajú na jar konídiá, ktorými sa neskôr infikujú plody.
Predpokladom infekcie sú kvapôčky vody na listoch alebo plodoch, ktoré počas niekoľkých hodín neuschnú. Vtedy má huba možnosť vyklíčiť a preniknúť do pletív hostiteľa. Škodlivosť choroby môže byť veľká najmä vtedy, ak je daždivé leto a ak sa broskyne alebo marhule pestujú v uzavretých, vlhkejších miestach, v ktorých sa dlhšie drží rosa.
Šarka
Závažnou chorobou marhúľ a broskýň je šarka, ktorá sa na ne prenáša z iných chorých ovocných druhov, najmä zo sliviek. Na šupke marhúľ sú málo viditeľné okrúhle svetlejšie škvrny, zrelá dužina má blatistú konzistenciu a horšiu chuť a na kôstkach sú typické svetlé krúžky a škvrny.
Odborná stránka Floraservis uvádza o tejto chorobe: Šarku poznajú záhradkári predovšetkým ako nebezpečnú vírusovú chorobu slivkovín. Jej hostiteľmi sú však aj marhule, broskyne, mandle, trnka, višňa plstnatá, mahalebka a myrobalan.
Na listoch marhúľ sa šarka prejavuje vo forme žltozelených alebo bledozelených kresieb, prúžkov, prstencov alebo škvŕn, ktoré sú najvýraznejšie v prvej polovici vegetačného obdobia. Na povrchu plodov marhúľ možno príznaky šarky pozorovať krátko pred ich dozretím. Prejavujú sa pomerne veľkými belavými kresbami a krúžkami. Niekedy sa v miestach týchto škvŕn plody aj mierne deformujú. Dužina silno postihnutých plodov býva vláknitá, málo šťavnatá a máva mdlú chuť.
.
.
.
Veľmi typicky sa šarka prejavuje na kôstkach marhúľ v podobe belavých krúžkov, kresieb a škvŕn, ktoré na nich zostávajú aj po vysušení. Na listoch broskýň sa príznaky šarky objavujú zriedkavejšie a prejavujú sa zožltnutím žilnatiny a deformáciou listovej čepele. Príznaky na plodoch broskýň sa podobajú prejavom šarky na marhuliach s tým rozdielom, že kvôli jemnému ochlpeniu broskýň sú menej nápadné a s dozrievaním plodov sa postupne strácajú.
Šarka sa šíri jednak množiteľským materiálom (očkami, vrúbľami, odkopkami) a jednak pomocou hmyzu. Hlavnými prenášačmi vírusu sú rôzne druhy vošiek škodiacich na kôstkovinách.
Napriek týmto chybám možno ovocie použiť, skôr sa však hodí na prípravu lekváru. Na broskyniach sa šarka prejavuje na plodoch belavými prstencami, pásikatými kresbami alebo deformáciami. Plody na chorých stromoch postupne strácajú cukor; to platí pre všetky druhy kôstkovín, ktoré šarkou trpia. V oblastiach, kde sa inak šarka nevyskytuje, treba napadnuté stromy vykopať, aby neboli zdrojom infekcie. Z odrôd marhúľ je voči šarke pomerne tolerantná Karola.
.