Divák Viliam Martiš z Púchova má problém s hruškami, sú znetvorené. Opýtal sa prostredníctvom obľúbenej relácie Farmárska revue: - Čo to mohlo spôsobiť? Vo videu nájdete odpoveď.
Viac záhradkárskych rád od profesora Ivana Hričovského nájdete na blogu eShopu Zelený ježko.
Rôzne rady poskytuje aj knižná edícia garantovaná profesorom Ivanom Hričovským Praktické rady záhradkárom, ktoré si so zľavou môžete zabezpečiť v obľúbenom záhradkárskom eshope www.zelenyjezko.sk.
CHOROBY HRUŠKY DOMÁCEJ
Všeobecná charakteristika chorôb hrušky obyčajnej
Na hruškách pestovaných v lokalitách s nedostatkom bóru v pôde sa môže prejaviť fyziologická kamienkovitosť. Toto ochorenie je však jednoducho zvládnuteľné aplikáciou bóru do pôdy alebo na list, na rozdiel od vírusovej kamienkovitosti, ktorú vyvoláva Pear stony pit virus a riešením je iba prevencia a likvidácia napadnutých stromov.
Na hruške sa niekedy vyskytuje bakteriálna spála spôsobená patogénom Pseudomonas syringae pv. syringae. V roku 2003 bol na Slovensku zaznamenaný výskyt spály ružovitých, ktorú vyvoláva baktéria Erwinia amylovora. Je karanténnym ochorením, preto je nutné venovať pozornosť prehliadkam porastov a jej výskyt je potrebné hlásiť na najbližšiu pobočku ÚKSÚP alebo na miestny úrad. Popis ochorenia je uvedený pri ochoreniach jablone domácej.
Významnými a bežne sa vyskytujúcimi ochoreniami hrušky domácej v podmienkach Slovenska je monilióza jadrovín Monilinia fructigena, anamorfa Monilia fructigena, podrobne popísaná pri chorobách jabloní a septorióza hrušiek Mycosphaerella pyri, anamorfa Septoria pyricola. Pomerne často sa objavuje aj hrdza hrušková Gymnosporangium sabinae, najmä ak sa v blízkosti hrušiek pestuje jej hostiteľ – stromy z rodu Juniperus spp. (borievky).
V niektorých krajinách, napríklad vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku sa vyskytlo ochorenie spôsobené patogénom Stemphylium vesicarium (teleomorfa Pleospora alii) označované ako hnedá škvrnitosť hrušky. Ochorenie sa prejavuje nekrotickými škvrnami na plodoch, listoch, stopkách a výhonkoch. Prvé symptómy na plodoch sa objavujú už v období ich nasadzovania koncom mája, ale častejšie počas júna. Spočiatku sú škvrny na mladých plodoch okrúhle, s priemerom 1 až 2 mm, hnedej farby, niekedy s červeným prstencom. Na zrelých plodoch sú škvrny v priemere 10 až 20 mm, často môžu byť napadnuté saprofytickými hubami ako Alternaria spp. a plody môžu hniť. Škvrny sa vo väčšom množstve vyskytujú na vrchnej strane a v okolí kalicha a ich množstvo počas vegetačného obdobia rastie. Symptómy na listoch sa prejavujú ako hnedé škvrny s priemerom od 1 do 3 mm, ktoré sa po prvýkrát objavujú od konca apríla do mája, v najväčšom počte v júni. Infikované môžu byť aj mladé konáriky. Silné infekcie spôsobujú predčasný opad listov a nezrelých plodov.
Patogén prezimuje pseudotéciami v hruškových listoch a plodoch. V pseudotéciách sa tvoria askospóry, ktoré sa uvoľňujú od februára do začiatku júna, v závislosti od poveternostných podmienok. Ich podiel na primárnej infekcii však nie je známy. Je možné, že kolonizujú odumretý rastlinný materiál a neskôr sa vytvárajúce konídiá infikujú hrušky.
Na ochranu proti hnedej škvrnitosti hrušiek nie sú autorizované žiadne fungicídy, v zahraničí sa vykonáva aplikácia každých 7 až 14 dní prípravkami s účinnou látkou zo skupiny dithiokarbamátov (thiram, mancozeb), dicarboximidov (procymidone) a strobilurínov (kresoxim-methyl, trifloxistrobin). Aplikácia sa vykonáva preventívne, kuratívny účinok sa neprejavil.
Najvýznamnejšie opatrenia proti chorobám hrušky obyčajnej počas roka
Pri citlivých odrodách hrušiek sa prvý postrek proti chrastavitosti robí na začiatku kvitnutia a druhý tesne po odkvitnutí. Počas daždivej jari je potrebné pred kvitnutím postrek proti chrastavitosti realizovať dvakrát. Prípravky Dithane, Novozir MN 80 alebo Polyram WG použité proti chrastavitosti na začiatku a konci kvitnutia účinkujú aj proti hrdzi hruškovej. V prípade vlhkého leta je potrebné pokračovať v aplikácii v 7- až 14-dňových intervaloch podľa odporúčania výrobcu, asi do polovice júla, pričom treba striedať prípravky z rôznych chemických skupín. Vo všeobecnosti sú kratšie intervaly medzi aplikáciami nutné pri kontaktných a dlhšie pri systémových prípravkoch.
Na začiatku a na konci kvitnutia a na začiatku tvorby plodov sa vykonáva aj ošetrenie proti bakteriálnej spále. Na stromy s plodmi treba použiť nižšiu koncentráciu. Biologický prípravok Blossom Protect sa aplikuje od začiatku kvitnutia do otvorenia všetkých kvetov.
Po zbere úrody, na začiatku, v priebehu a na konci opadávania lístia sa vykonáva jesenná aplikácia chemických prípravkov proti spále jadrovín.
Z knihy
Ochrana ovocných rastlín proti chorobám
Edícia Praktické rady záhradkárom
.
Knihy a kalendáre
Bestsellery
Mykorhízne huby
Ochrana rastlín 
Sadbový materiál
Iné záhradkárske potreby
Zdravie a výživové doplnky
Hnojivá
Ikar