Ivan Hričovský: Množenie gaštanov

28.08.2021

Pán Peter Blaškovič mi položil otázku: - Ako možno množiť gaštany? Či ich treba štepiť alebo vyrastú zo semiačka a či existuje aj možnosť množiť ich odrezkami? Máme neďaleko od nás až 200-ročné gaštany a rádi by sme túto odrodu zachránili.

Odpoveď profesora Ivana Hričovského a jeho odporúčanie pri množení gaštanov si môžete vypočuť v priloženom vídeu.

ZÁHRADKÁRSKE KNIHY – VŠETKO O ZÁHRADE
Hľadáte odborných poradcov pre každého záhradkára? Ale aj knihy o zdraví, športe, príbehy, detektívky a mnoho iných žánrov? U nás si určite vyberiete, pozrite si bohatú ponuku atraktívnych publikácií. Knižky profesora Ivana Hričovského a iných autorov, ktoré si môžete objednať po kliknutí na doleuvedené linky, Vám obratom zašle na dobierku eshop Zelený ježko. Nájdete v nich odpovede na mnohé otázky, ktoré vás trápia pri vašich prácach v záhrade alebo v sade.

MNOŽENIE GAŠTANOV

Ivan Hričovský: Množenie gaštanov

ZAUJÍMAVÉ ČÍTANIE PRE ZÁHRADKÁROV
.

Ríbezle a egreše rodia stále menej
Najčastejšie chyby pri reze ovocných stromov a kríkov
Černanie orechov ničí úrodu

HĽADÁTE PROSTRIEDKY NA OCHRANU RASTLÍN?

Kliknite na obrázok a predstavia sa vám biologické i chemické prípravky ochrany rastlín

AKO PESTOVAŤ GAŠTAN JEDLÝ?

Radi si pochutnáte na pečených gaštanoch a rôznych špecialitách pripravených z nich? Možno to ešte neviete, ale existujú dve slovenské odrody tohto výnimočného druhu, ktoré môžete bez obáv pestovať vo svojej záhrade.

Prevzaté z: www.exoflora.sk/stromy/ako-pestovat-gastan-jedly/

Strom gaštana jedlého (Castanea sativa) sa dá identifikovať už z diaľky nielen podľa mohutného vzrastu, ale aj podľa štíhlych tmavozelených listov, počas kvitnutia podľa dlhých súkvetí a neskôr podľa ježovitých čiašok. Nie je to náš pôvodný druh. Predpokladá sa, že na prelome letopočtov ho k nám priniesli Rimania a neskôr v 16. storočí Turci. Pestuje sa najmä v okolí Bratislavy, Modrého Kameňa a Nitry. Je rozšírený v južných až v juhozápadných oblastiach a na niektorých miestach sa vyskytuje v lesných porastoch. Medzi najznámejšie lokality patrí Jelenec a Radošina.

Pestovaniu gaštana jedlého a výberu cenných typov sa venovali vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach. Práca bola zavŕšená v roku 1991 registráciou našich pôvodných odrôd ‘Bojar’ a ‘Mistral’.

Najvhodnejšie podmienky
Vyžaduje ľahšie, hlboké, stredne vlhké prevzdušnené pôdy, dobre zásobené živinami, so slabo kyslou reakciou. Darí sa mu v oblastiach s priemernou teplotou 8 až 9 °C, so zrážkami 600 až 800 mm a dĺžkou vegetačného obdobia 160-190 dní. Hlboký koreňový systém dobre prekonáva aj prechodné suché letné obdobie.

Spôsob pestovania
Pred vysádzaním stromčekov je dôležité hlboké skyprenie pôdy a požadované zásobné prihnojenie základnými živinami. Najvhodnejší pestovateľský tvar je vysokokmeň. Korunu vypestujeme podobne ako pri orechu kráľovskom. Dôležitý je presvetľovací rez. Stromy v dospelosti dosahujú výšku až 20 metrov a šírku 12 až 15 metrov. Majú dlhú životnosť. Na zabezpečenie dobrého opelenia sa odporúča vysádzať viacero odrôd. Spon volíme v závislosti od podmienok pestovania 10 až 15 x 10 až 20 metrov. Nástup do rodivosti býva v ôsmom až desiatom roku po vysadení. Úrody sú vysoké a pravidelné.

NAJPREDÁVANEJŠIE MYKORHÍZNE HUBY

(kliknite SEM a nájdete kompletnú ponuku)

Viac si prečítate o týchto mykorhíznych hubách po kliknutí na obrázok

Zber a použitie plodov
Plody zberáme v období plnej zrelosti po prirodzenom opade a ihneď ich triedime. Môžeme ich uskladňovať vo vzdušných priestoroch pri teplote 4 °C a dostatočnej vlhkosti. Gaštany majú vysokú nutričnú hodnotu. Obsahujú škrob, cukor, bielkoviny, olej a vitamíny C, B1, B2. Najčastejšie ich používame na priamu konzumáciu varené alebo pečené. Z uvarených a prepasírovaných pripravujeme rozličné múčniky a cukrovinky alebo plnku do hydiny.

‘Bojar’
Je to skorá odroda pochádzajúca z výberu v prírodnej lokalite pohoria Malá Magura. Strom má mohutný vzrast a vytvára kompaktnú valcovitú korunu. Strom má mohutný vzrast a vytvára kompaktnú valcovitú korunu. Rodivý obrast je kratší a bohatý. Má veľké kožovité listy, jednodomé bledožlté kvety sú usporiadané v dlhých jahňadách. Rozkvitajú neskoro, až koncom júna, preto ich nepoškodia jarné mrazy. Dobre sa opeľujú vetrom. Rodí pravidelne a bohato, z jedného stromu získame 60-80 kilogramov plodov, dozrievajúcich v prvej dekáde októbra. Plody sú veľké tmavohnedé lesklé nažky. Tvar majú baňatý, ukončený kratším semenníkom. Jadro dokonale vypĺňa celý priestor, nemá hlboké zárezy. Lúpe sa veľmi dobre. Pestovanie tejto odrody sa odporúča nielen v teplejších oblastiach, ale aj vo vyšších polohách. Dobre rastie na hlbokých, stredne vlhkých úrodných a prevzdušnených pôdach s mierne kyslou reakciou. Zdravotný stav býva veľmi dobrý.

‘Mistral’
Táto stredne neskorá odroda vznikla selekciou v prírodnej lokalite Strážovská hornatina. Strom v plnej rodivosti vytvára redšiu guľovitú a košatú korunu. Listy sú výrazne väčšie, s hrubšou stopkou, okraje majú hlbšie zúbkovanie. Kvety má usporiadané v dlhších jahňadách. Kvitne koncom júna, v rovnakom období ako ‘Bojar’, čo vytvára možnosť dobrého vzájomného opelenia. Nástup do rodivosti je postupný. V plnej rodivosti sú úrody pravidelne vysoké, asi 90 kilogramov na jeden strom. Dozrieva neskôr, v druhej polovici októbra až v novembri. Plody nažky sú v ježovitých čiaškach po 2-3. majú pretiahnutý tvar a tmavší farebný odtieň. Jadro dokonale vypĺňa priestor plodu, povrch je smotanovobiely, na priereze biely. Veľmi dobre sa šúpu, sú bez zárezov. Odroda je vhodná aj do podhorských a horských chránených oblastí. Odporúča sa pestovať v tvare voľne rastúcej prirodzenej koruny.

PREČÍTAJTE SI ČLÁNKY O PESTOVANÍ JAHÔD