V našich podmienkach zimné pestovanie v chránených priestoroch ako sú skleníky alebo fóliovníky s dvojitou vrstvou je možné ale energeticky náročné. V takomto pestovateľskom prostredí je možné produkovať v priebehu neskoro jesenného, zimného a predjarného obdobia temer všetky druhy u nás pestovaných zelenín.
V chránených priestoroch je v našich podmienkach zaužívané pestovať rýchlený hlávkový šalát, ktorého cielené využitie v zimnom období je pre zabezpečenie čerstvej zeleniny pre organizmus, ďalej rýchlené rajčiaky pestované na opore. Medzi významné druhy patria rýchlená zeleninová paprika, uhorky šalátovky s plodmi veľkosti 200 až 220 milimetrov. Pri rýchlenej cibuli alebo reďkovke trhovým spotrebiteľským tovarom je zväzok. Medzi menej pestované druhy môžeme uviesť čakanku šalátovú, ktorá je dvojročnou rastlinou. Jej dužinatý vretenovitý koreň po prvom roku pestovania sa v novembri ukladá tesne jeden vedľa druhého do debničky v zvislej polohe. Korene zasypeme cca 20 centimetrovou vrstvou pareniskovej zeminy.
Pri teplote 12 až 16 oC pod parapetným stolom v klasickom skleníku v priebehu zimného obdobia nastáva v tme produkcia puku vo forme vybielených listov bez chlorofylu. Puky sú jemné a krehké s typickou chuťou.
PARENISKÁ
Dnes sa pareniská používajú málo a nachádzame ich len v pridomových záhradkách. Teplo produkuje maštaľný hnoj, ktorý je v parenisku pod vrstvou zeminy. Pestuje sa v nich skorá jarná zelenina – reďkovka, šalát a kaleráb – alebo slúžia na pestovanie priesad. Na jeseň sa využívajú predovšetkým na presadenie rodiacich jedincov plodovej zeleniny alebo pekinskej kapusty. Takto sú rastliny chránené pred zamrznutím a môže sa predĺžiť obdobie ich zberu.
FÓLIOVNÍKY
Patria medzi najrozšírenejšie zakryté priestory v záhradách. Môžu byť nevykurované alebo vykurované plynovými či elektrickými systémami. Často sa používajú len na predpestovanie priesad tých druhov, ktoré sa nepestujú z priamej sejby. Priame pestovanie zeleniny vo fóliovníkoch je významné v jarnom období, keď si urýchlime niektoré druhy. Najčastejšie sú to skoré druhy šalátov, cibuľka, skorá mrkva, petržlen, kaleráb, reďkovka. Po nich sa sadia uhorky, paprika alebo rajčiaky. Ak sú fóliovníky vykurované, plodová zelenina sa sadí už v marci. Takto dosiahneme skoré zbery zeleniny v období, keď ešte nerodia v studených fóliovníkoch, alebo voľne na záhonoch.
SKLENÍKY
V záhradách ide väčšinou o malorozmerné skleníky. Sú to nákladnejšie, ale trvácnejšie zariadenia na rýchlenie a pestovanie od skorej jari do neskorej jesene. Nevykurované skleníky sa využívajú podobne ako fóliovníky. Vo vykurovaných, väčších skleníkových priestoroch, je možné pestovať dlhšie obdobie, nakoľko sú rastliny lepšie chránené pred skorými jarnými a neskorými jesennými mrazmi. Ich celoročné využitie je však limitované cenou energie na kúrenie a zlými svetelnými podmienkami v zimnom období. Nedostatok svetla spôsobuje poruchy v raste, tvorbe kvetov a opeľovaní.
Dôsledkom je zhadzovanie kvetov, slabé nasadzovanie plodov, nevyhovujúca kvalita a nízke úrody. Na odstránenie týchto nepriaznivých stavov by bolo potrebné mať v skleníkoch zabudované aj vhodné zdroje umelého osvetlenia.
MYKORHÍZNE HUBY
Už pri výseve semien nezabúdajte prisypať aj mykorhízne huby! Vaša úroda sa zmnohonásobí a plody budú väčšie a chutnejšie. Viac sa dočítate tu: Chcete mať lepšie úrody v záhrade? Najmä pred akoukoľvek výsadbou si tento článok prečítajte podrobne. Neoľutujete, práve naopak!
.
Najpredávanejšie mykorhízne huby
(kliknite na titulok a nájdete kompletnú ponuku)
ZELENÝ JEŽKO: Na prvý pohľad to vyzerá ako celkom obyčajný prášok. Pôda ... alebo nejaký substrát. Napriek tomu ale dokáže divy. Keď ho pri vysádzaní nasypete pod nejakú rastlinu, za pár týždňov zistíte, že muškát, pelargónie, rododendron, ale napríklad aj zeleninový záhon rastie nejako rýchlejšie. A nielen to - vďaka tomuto prášku by práve tá vaša rastlinka mala mať viac kvetov alebo väčšie plody a väčšiu odolnosť aj voči suchu. Odborníci tvrdia, že pritom nejde o žiadne hnojivo. Čo to teda je?
Miroslav Vosátko: Tento prášok obsahuje vlastne očkovacie látky na báze mykorhíznych húb, ktoré obsahujú častice týchto prospešných húb, napríklad spóry alebo kúsky koreňov, ktoré huby hostia. Tieto častice sú veľmi malé a vidieť ich môžete len pod mikroskopom.
ZELENÝ JEŽKO: Čo tieto huby robia?
Miroslav Vosátko: Tieto huby rastú výhradne v podzemí na koreňoch väčšiny rastlín a majú podobu akýchsi mikroskopických vlákien, teda vytvárajú v pôde akúsi sieť týchto vlákien. Ale čo je dôležité - dokážu sa prepojiť s koreňmi najrôznejších rastlín a v krátkom čase niekoľkonásobne zväčšia ich koreňový systém. Len pre predstavu, na jednom strome môže byť až niekoľko kilometrov takých vlákien.
ZELENÝ JEŽKO: Aký to má význam pre rastliny?. Človek by povedal, že ich taká "koreňová záťaž" oslabí ...
Miroslav Vosátko: Práve naopak. Pravdou je, že rastlina odovzdáva podzemnej hube cukry, ale na druhej strane od nej získava živiny – hlavne fosfor, dusík ale aj dôležité mikroprvkya vodu z pôdy v oveľa väčšom množstve, ako keby ich dostávala od samotných koreňov. Vďaka tomu je rastlina v lepšej kondícii.
ZELENÝ JEŽKO: A prejavuje sa to rýchlejším rastom, väčšími kvetmi alebo plodmi, ich väčším počtom?
Miroslav Vosátko: Nielen to. Rastliny sú vďaka symbióze s mykorhíznymi hubami tiež odolnejšie voči stresu, napríklad pri extrémnych zmenách počasia, dlhodobom suchu alebo pri presádzaní z miesta na miesto. Zaujímavé je aj to, že vďaka zahusteniu koreňového systému sa spevňuje pôda a terén je potom odolnejší voči erózii - po prudkých prehánkach, kedy sa pôda vyplavuje. Spevnenie terénu je najviac vidieť na väčších plochách, napríklad na trávnikoch.
ZELENÝ JEŽKO: Môžete nám povedať, aké druhy rastlín vlastne dokážu spolupracovať s mykorhíznymi hubami? A neexistuje pre tento vzťah aj iný slovenský názov?
Miroslav Vosátko: Slovenský výraz pre Mykorhríza zatiaľ neexistuje( ale je to vlastne hubový – mykos, koreň – radix ), ale možno sa niekedy nejaký nájde. Ale k vašej otázke. Mykorhízne huby sa v prírode vyskytujú prakticky všade a majú tisíce podôb. Keď v lese nájdete masliaky alebo dubáky, sú to vlastne tiež podzemné huby, presnejšie ich plodnice. Takmer každý vie, že huby, ktoré v lese zbierame sa vždy viažu na určité druhy stromov a drevín. Ale rovnaké, alebo podobné podhubie vo voľnej prírode využíva 90% všetkých rastlinných druhov -stromy, okrasné i úžitkové rastliny, trávniky ... Mykorhíza je proste všade - podhubie nájdete v koreňoch olivovníkov v Grécku rovnako ako u korkových dubov v Portugalsku, aj keď tam v súčasnosti hrozí ich uhynutie a my sa podieľame na hľadaní vhodného hubového partnera, ktoré by ich zachránilo. V súčasnej dobe napríklad riešime, ako podporiť rast exotických drevín a ozelenenie subsaharských oblastí vo východnej Afrike a neúrodných stepí v Spojených arabských emirátoch práve pomocou mykorhíznych húb. Je to veľká výzva.
ZELENÝ JEŽKO: Ak sa mykorhízne huby vyskytujú všade v prírode, prečo by sme ich teda mali do záhrady dodávať prostredníctvom prípravkov?
Miroslav Vosátko: To je jednoduché. Vzájomný vzťah medzi rastlinami a hubami je vo voľnej prírode pomerne vyrovnaný. V niektorých prípadoch dochádza k narušeniu tejto rovnováhy – napríklad odumieranie lesa v Krušných Horách v 80. rokoch spôsobili kyslé dažde tým, že totálne zničili mykorhízne podhubie vysokohorského lesa. Niečo si príroda vie vyriešiť sama, inokedy jej musíme pomôcť. Ale to hovoríme o voľnej prírode. Niečo celkom iné sú miesta, na ktorých pôsobí človek. Keď napríklad niekto na poli "postaví" golfové ihrisko, mykorhízu pod trávnikom stopercentne nenájdete. Ako by sa tam dostala? Podobné to je aj v okrasných záhradách, na zeleninových záhradkách, pri muškátoch v kvetináči na balkóne a podobne. A tak musíme hnojiť, polievať, hnojiť a polievať ... a pritom by stačilo dať rastlinám to, čo potrebujú - mykorhízne huby. Ušetrili by sme na hnojenie, ale tiež na zálievke.
ZELENÝ JEŽKO: Mimochodom – ako spolu spolupracujú mykorhízne huby a hnojivá ? Nekonkurujú si?
Miroslav Vosátko: Pokiaľ ide o prírodné hnojivá, mykorhízne huby s nimi celkom dobre vychádzajú a podporujú odovzdávanie živín z týchto hnojív rastline. Ale keď niekto používa agresívnejšie chemické hnojivá, a to intenzívne, tak také prípravky úplne spoľahlivo podzemné huby zničia. Rastliny prídu o "parťáka" a stávajú sa závislé na chémii. To nie je dobré, nehovoriac o ďalších negatívnych efektoch - napríklad prechemizovanej pôde, alebo presakovaniu chemikálií do spodných vôd.
ZELENÝ JEŽKO: Ako sa môže bežný záhradkár k mykorhíznym hubám dostať?
Miroslav Vosátko: Mykorhízne huby sa u nás využívajú v oveľa menšej miere ako v mnohých západoeurópskych krajinách, napríklad vo Veľkej Británii. Náš ústav sa zaoberá základný výskumom účinkov a pestovaním desiatok druhov podhubí, ale máme aj projekty v ktorých spolupracujeme s firmami, ktoré tieto huby aplikujú pri pestovaní rastlín , napríklad v posledných 5-tich rokoch pomáhame zavádzať mykorhízu pre organické pestovanie zeleniny v Číne. Mykorhízne huby a často používajú aj pri ozelenení málo úrodných stanovísk, napríklad pôdy zdevastované ťažbou a pod. Naše biotechnológie zakúpila jedna česká spoločnosť, ktorá ponúka prípravky obsahujúce mykorhízne huby záhradkárom.
*Článok vznikol v spolupráci s firmou Symbiom.
Knihy a kalendáre
Bestsellery
Mykorhízne huby
Ochrana rastlín 
Sadbový materiál
Iné záhradkárske potreby
Zdravie a výživové doplnky
Hnojivá
Ikar