Sulforafan a ja - neuveriteľný príbeh

SKUTOČNÝ PRÍBEH

V máji v roku 2009 začala veľmi intenzívna, spočiatku tajuplná korešpondencia medzi mnou a Vadimom Klyushnichenkom, Ph.D., PMP, CSCP z USA. Dozvedela som sa, že niekto neznámy „za veľkou mlákou“ už dlhšie hľadá na mňa kontakt. Okrem niekoľkých mojich bývalých kolegov z Katedry biochémie a mikrobiológie požiadal prostredníctvom e-mailu o pomoc aj vtedajšieho dekana FCHPT STU v Bratislave profesora Ing. Dušana Bakoša, DrSc. A tak sa mi prvýkrát pripomenuli dávno zabudnuté spomienky na moju výskumnú činnosť. 

Dozvedela som sa, že na moje meno natrafil pri vyhľadávaní v literatúre, keď chcel zistiť - na požiadanie svojho šéfa - kto prvý vôbec publikoval o protinádorovej účinnosti izotiokyanátu sulforafan. Overoval si, či som ja tou autorkou publikácie. Spočiatku nechcel prezradiť meno toho, kto sa o mňa zaujíma. Bola som tak šokovaná a prekvapená otázkami, ktorými ma zasypal, že som nezapochybovala o jeho dôveryhodnosti a odpovedala som mu. Vedela som, že v USA vo vedeckých kruhoch, ale už aj v laickej verejnosti, je o tento izotiokyanát veľký záujem a táto molekula ohromuje mnohých odborníkov svojím mnohopočetným preventívnym a liečivým talentom.

Autorka:   
Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc.   

ČO JE SULFORAFAN?

Nie je to ani ďalší liek ani ľudový liek. Sulforafan je diétna chemopreventívna látka pochádzajúca z brokolice. Látky, ktorých zdrojom sú potraviny sa nazývajú nutraceutiká a zvyčajne sa predávajú v liekových formách. Majú zvláštny liečivý benefit. Dr. Stephen DeFelice v roku 1989 vytvoril  tento názov spojením dvoch slov „Nutrition“ a „Pharmaceutical“. Ukázalo sa, že nutraceutiká majú fyziologický prínos alebo poskytujú ochranu pred chronickými chorobami. Sulforafan sa „skrýva“ v brokolici vo forme glukorafaninu. Prirodzene si ho môžeme dokonca vyrobiť aj sami počas žuvania surovej brokolice, keď sa uvoľní enzým myrozináza. Tá glukorafanin hydrolyzuje (metabolizuje, premení) v našom tele na jeho metabolit sulforafan a umožní využiť jeho výhody. Sulforafan je jeden z najčastejšie študovaných izotiokyanátových organických zlúčenín síry. Dodnes vedecký výskum sulforafanu odhalil také neuveriteľné množstvo jeho liečivých účinkov, že sa to skôr môže zdať ako reklama než skutočnosť. Viac sa dozviete tu: Čo je sulforafan?

.

.

"Izo-tio-kyanáty"
Bolo to v období, keď mnohí biológovia celkom nesprávne zaraďovali izotiokyanáty (ITK) čo do ich účinku, princípu pôsobenia a toxicity k tiokyanátom, kyanátom ba dokonca k nebezpečným jedom kyanidom. To sa odrazilo aj v niektorých vedeckých časopisoch na ochote o nich publikovať, čo som neskôr pocítila aj na vlastnej koži. Na druhej strane určitá časť svetovej vedeckej pospolitosti považovala izotiokyanáty za antimikrobiálne látky rastlinného pôvodu (fytoncídy). Vedecký základ z tejto oblasti predstavovali práce prof. A. Kjaera z Royal Veterinary and Agriculture College Copenhagen Dánsko, s ktorým náš ITK výskumný tím úzko spolupracoval. Poskytol podrobný obraz o štruktúre a výskyte glukozinolátov v rastlinách, z ktorých hydrolýzou vznikajú ITK, vrátane sulforafanu (Kjaer A.: Naturally Derived Isothiocyanates Mustard Oils and their Parent Glucosides. Springer Verlag, Wien 1960).

V myšlienkach sa vraciam do dávnej minulosti. Viac ako pred pol storočím v roku 1956 som prvýkrát počula o existencii izotiokyanátov (ITK) na Chemickej fakulte SVŠT (dnešná Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, FCHPT STU v Bratislave, Slovenská republika) u profesora RNDr. Pavla Nemca, vedúceho Katedry technickej mikrobiológie a biochémie. V tom čase som bola jeho študentkou na Prírodovedeckej fakulte UK, kde som študovala odbor biológia a často som chodievala za ním do jeho laboratória. Tak ako mnohí, aj ja som spočiatku mala problém so správnym vyhláskovaním tohto slova a v duchu som si dovtedy opakovala „izo-tio-kyanáty“, kým to z mojich úst nevyšlo plynule.

Moje prvé stretnutie s izotiokyanátmi
Priamo do styku s ITK som sa dostala v laboratóriu (vtedy mladého asistenta profesora Pavla Nemca) prof. Ing. Ľudovíta Drobnicu, DrSc., ktorý túto problematiku priniesol po skončení svojho štúdia v Brne na Vysokej škole zemědelskej. V tom čase (1956 až 1960) Ľ. Drobnica vyhľadával vhodné modelové systémy mikroorganizmov, vypracoval metódy na sledovanie vplyvu izotiokyanátov (ITK) na ich metbolizmus in vitro. Obrovská zásluha prof. Ľ. Drobnicu spočívala v rozpracovaní metód stanovenia mechanizmu účinku ITK. Významnú úlohu zohrali jeho výsledky zo štúdia vplyvu série ITK na rozmnožovanie a metabolizmus kvasiniek, plesní a baktérií a boli podkladom pre vývoj a uplatnenie niektorých z nich ako chemoterapeutík v humánnej a veterinárnej medicíne. Podrobnejšie o celom výskumnom tíme, ktorý sa postupne začal etablovať píšem v článku „Výskum izotiokyanátov  na Katedre technickej mikrobiológie a biochémie“ uverejnenom v zborníku prednášok TRADÍCIA VEDECKEJ ŠKOLY NA FCHPT, 2010, 18 až 39 s.

Okrem práce s mikroorganizmami ambíciou výskumného ITK tímu bolo rozšíriť vybrané modelové organizmy o nádorové bunky. V tejto súvislosti voľba padla na mňa (pre moju biologickú erudíciu) a prvé výsledky mojich experimentov sa stali súčasťou publikácie „Cancerostatic Action of Beta-Naphtylisothiocyanate“ (autori: P. Nemec, Ľ. Drobnica, K. Antoš, P. Kristián, A. Hulka a K. Horáková) uverejnenej v slovenskom onkologickom časopise Neoplasma V. 2, 1958 Slovenskej akadémie vied.

Prečo táto publikácia vyvolala taký veľký rozruch medzi onkológmi?
Prvýkrát vôbec dokázala, že izotiokyanáty môžu mať nielen antimikrobiálny, ale aj protinádorový účinok, a to nevídaným spôsobom. Totiž na molekule známeho veľmi nebezpečného karcinogénu beta-naftylamínu organici nášho výskumného tímu nahradili amínovú -NH2 skupinu izotiokyanátou -NCS skupinou. Tak vznikol beta-naftylizotiokyanát, ktorý výrazne predĺžil (štvor- až päťnásobne v závislosti od použitej dávky) život pokusných myšiek naočkovaných nádorovými bunkami Ehrlichovho ascitického carcinomu (EAC). 

Výskum protinádorovej účinnosti ITK na ľudských bunkách
Po úspešnom obhájení diplomovej práce v roku 1958 profesor Pavel Nemec, ktorý inicioval a vytváral podmienky na uskutočnenie protinádorových experimentov mi zadal úlohu (už ako svojej asistentke), veru nie malú, založiť laboratórium tkanivových kultúr. V tom čase sa o tkanivových a bunkových kultúrach písalo ako o útržkoch odvahy a fantastických predstavách, ktoré sa uplatňovali len na niektorých významných svetových pracoviskách a kde-tu i u nás vo vtedajšom Československu. A túto cestu si vytýčil i on na svojej katedre.
.

ŠIROKÝ OCHRANNÝ ŠTÍT
Uznania za objav sa dožila po 60 rokoch. Naši vedci to nikdy nemali ľahké. Za socializmu, ani po ňom.
Pred šiestimi desaťročiami ako prvá vedkyňa na svete objavila protirakovinový účinok prírodnej látky,
ktorá sa nachádza v brokolici. Úspech Kataríny Horákovej by dnes obletel svet.
Ibaže výsledky výskumu v čase socializmu v zahraničí publikovať nemohla.
Až po mnohých rokoch - po páde "železnej opony" - pani profesorke zazvonil telefón z Ameriky.
Viac o ochrannom štíte brokolice proti rakovine sa dozviete po vzhliadnutí si videa.

Zdroj: TV Markíza, relácia Reflex, 18. novembra 2020

Reflex, TV Markíza: BROKOLICA PROTI RAKOVINE

_________________________________________

..

CHCETE VEDIEŤ VIAC O ÚČINKOCH SULFORAFANU?

Neprehliadnite!
Ešte ste nepočuli o účinkoch sulforafanu? 
Vedci už odhalil také neuveriteľné množstvo jej ochranných a liečivých účinkov,
že sa to skôr môže zdať ako reklama než skutočnosť.
Tu sa dozviete nielen o účinkoch tejto diétnej chemoprotektívnej látky - nutraceutika,
ale aj doslova neuveriteľný osud jej vzniku a o tŕnistej ceste od objavu až k pretaveniu do formy výživového doplnku.
.
Pri objavení sulforafanu boli prví slovenskí výskumníci! 
Viac sa dozviete po kliknutí na jednotlivé obrázky

        
Sulforafan a ja - neuveriteľný príbeh       ♣       Čo je sulforafan?       ♣       Sulforafan - dokonalý  štít proti rakovine 

.

_________________________________________

.

Bol to revoručný krok a spomínam si, že v prvých rokoch existencie laboratória musel neraz obhajovať jeho dôležité postavenie v rámci katedrového výskumného programu na našej fakulte. Nechcela som zlyhať a ani sklamať, a tak som nastúpila na zložitú, doslova dobrodružnú cestu do ríše pestovania ľudských a živočíšnych buniek. Počas praxe na niekoľkých ústavoch v rámci Československa, kde laboratóriá tohto typu už mali zabehané, som získala neoceniteľné potrebné poznatky a praktické skúsenosti, ktoré som sa snažila aplikovať v našich veľmi skromných podmienkach.

Na začiatku mi nežistnú pomocnú ruku podala nezabudnuteľná, na prvý pohľad veľmi prísna Dr. Naďa Valentová z Virologického ústavu SAV v Bratislave. Po prvých ťažkostiach s udržiavaním sterilného prostredia a štandardných podmienok na kultiváciu ľudských nádorových buniek HeLa som konečne mohla oznámiť, že môžem ich začať využívať na plánované experimenty. To bolo v čase, keď sa tieto  takzvané alternatívne metódy v dnešnom poňatí začali len formovať a presadzovať v biológii, farmácii, v medicíne či v kozmetike. Naše laboratórium bunkových kultúr bolo prvé v rámci Československa, kde som začala systematicky študovať cytotoxický účinok nových biologicky aktívnych zlúčenín prírodného a syntetického pôvodu so zámerom objavenia látok s protinádorovými a antioxidačnými vlastnosťami.

Prečo toto všetko píšem? Ako to súvisí so sulforafanom?
Čitateľ hneď pochopí, prečo bol potrebný tento trošku dlhší úvod. Spočiatku medzi desiatkami testovaných izotiokyanátov (neskôr ich počet dosiahol vyše tri stovky) bolo aj niekoľko sulfoxidov prírodného pôvodu a jedným z nich bol aj sulforafan. Pôvodne sme výsledky týchto štúdií mienili publikovať v Cancer Research vychádzajúci v USA, kde sa podobné práce bežne uverejňovali. Museli sme podstúpiť celú „tortúru schvaľovačiek“, ktoré v tých komunistických časoch boli nutné.

Keďže kompetentní pracovníci nenašli prekážky, publikáciu som zaslala do redakcie menovaného časopisu. Po dlhšom čase som dostala negatívnu odpoveď s hlavným odôvodnením, že izotiokyanáty nie sú pre nich z hľadiska protinádorovej účinnosti zaujímavá skupina látok. Zažila som prvé veľké sklamanie v mojej vedeckej dráhe, pretože to bol pre mňa jeden z významných zahraničných časopisov, ktorý som mohla pravidelne sledovalať vďaka tomu, že ho mali na Výskumnom ústave onkologickom SAV (dnešný Ústav experimentálnej onkológie) a presne som použila tie metodiky stanovenia cytotoxického účinku, ktoré používali ich autori pri testovaní látok rôzneho charakteru. Po odmietnutí som sa rozhodla so spolupracovníkmi uverejniť sériu siedmich pokračovaní pod hlavným názvom Cytotoxic and Cancerostatic Activity of Isothiocyanates and Related Compounds v onkologickom časopise Slovenskej akadémie vied SAV Neoplasma.

V prvej časti tejto série Dr. Vadim Klyushnichenko našiel, čo hľadal - prvú štúdiu protinádorovej účinnosti sulforafanu - Horáková K., Drobnica Ľ., Nemec P., Antoš K., Kristián P.: I. Activity of Some Naturally Occuring Isothiocyanates and their Synthetic Analogues on Hela-Cells, Neoplasma, 1968, 15, 2, 169-176, v ktorej dešifroval sulforafan. 

Čo vyplynulo z korešpondencie - prečo šokovala?
Na tomto mieste sa vrátim späť k mojej korešpondecii s Vadimom a postupne s ďalšími...  

Prečo ma tak prekvapila, šokovala? Nuž posúďte sami. Niekto sa zrazu začne zaujímať o vašu niekdajšiu výskumnú prácu, chce napraviť krivdu a ponúka účasť na svojom výskumnom projekte. Tak toto ani najodvážnejší scenarista sci-fi filmu nevymyslí!

Ale, aby som bola konkrétnejšia. Majiteľ Caudill Seed Company v USA (spočiatku utajená osoba, ktorá iniciovala nadviazanie kontaktu so mnou) na začiatku rýchlej výmeny e-mailov medzi iným chcel vedieť, či výskumná skupina profesora Paula Talalaya z Johns Hopking School of Medicine v Baltimore, USA, bola v kontakte s našou ITK výskumnou skupinou.

Ďalej ho zaujímalo, čo si myslím, kedy sa profesor Talalay dozvedel o mojich prácach publikovaných v rokoch okolo 1960 až 1970 alebo v 1990-tych rokoch? Totiž bolo mu veľmi podozrivé, prečo profesor Paul Talalay a jeho kolektív vo svojich publikáciách uverejnených o dvadsať až tridsať rokov neskôr nikdy necitoval moje ani publikácie mojich spolupracovníkov. Najprv som nechápala, čo týmito otázkami sleduje. Veď to bola pre nás už stará prebolená záležitosť, aká sa, žiaľ, stávala a stáva vo vedeckom svete, keď sa či už vedome alebo nevedome nesprávne pripíše určitý objav nesprávnej osobe.

Pre náš výskumný  tím táto skutočnosť nebola ničím nová a bola smiešne absurdná. Nechápali sme tento postoj profesora P. Talalaya, ktorý o sebe tvrdil (mohli sme sa s týmto tvrdením stretnúť aj na web stránkach), že bol jedinou osobou (s počiatočnou podporou Lee W. Wattenberga), ktorá vykonala celú prácu na ITK objave a terapeutických aplikáciách na celom svete (niekedy s poznámkou "prinajmenšom v USA a Európe").

Americkí autori ignorovali publikácie nášho  výskumného ITK tímu
Už pred štvrť storočím, keď sme to zistili, boli sme rozčarovaní. Snažili sme sa zabudnúť na túto krivdu a neverili sme, že sa na tom dá ešte niečo zmeniť, a to aj napriek opakovaným snahám môjho kolegu docenta Ing. Ľubomíra Flocha, PhD., ešte v roku 1992. V tom čase bol v rámci spolupráce u profesora Reinhardta Neiera z University of Neuschatel vo Švajčiarsku. Po návrate domov mi spomínal, že sa mu v profesorovej knižnici náhodou dostala do rúk publikácia - u nás v tom čase ešte nedostupná „A Major Inducer of Anticarcinogenic Protective Enzymes from Broccoli: Isolation and Elucidation of Structure (Zhang Y, Talalay P, Cho CG, Posner GH. Proc Natl Acad Sci USA. 1992 Mar 15; 89 (6): 2399-403). Ľubomír Floch napísal vtedy profesorovi Talalayovi e-mail, v ktorom ho upozornil, že neuviedol moje a Drobnicove publikácie o protinádorovej aktivite ITK a mechanizme ich účinku a pre informáciu pripojil mu zoznam našich publikácií. Keď mu neodpovedal ani na ďalší list, docent Floch smutne prehlásil:
“Pochopil som, že nemá záujem. Už v tom čase pôsobil ako objaviteľ ITK s protinádorovou aktivitou a zrejme sa mu nepáčilo, že som mu spomenul tvoje a Drobnicove meno“. A ešte dodal: „Po niekoľkých rokoch som sa dostal do e-mailového kontaktu s Y. Zhangom - prvým autorom uvedenej publikácie,  v tom čase jeho doktorandom a prejavil som záujem o spoluprácu s ním. Spolupráca sa však nikdy nerealizovala, pretože po niekoľkých mesiacoch vedenie katedry zrušilo môj výskum ITK ako neperspektívny...“.

100 ITK patentov a certifikátov
Profesor Paul Talalay sa nemohol vyhovárať ani na takzvanú „železnú oponu“, za ktorou sme žili „embargo informácií“, jazykovú a najmä písmovú bariéru (azbuka, hiragana, katagana, znakové písmo a pod.), čo skutočne robilo problém. Keby bol urobil podrobnú rešerš, určite by bol našiel mnohé články, ktoré náš ITK výskumný tím publikoval v troch jazykoch (angličtina, nemčina a slovenčina) vrátane v rôznych svetových časopisoch. Okrem toho máme aj viac ako 100 ITK patentov a certifikátov. Navyše už v roku 1964 sme usporiadali prvé a v roku 1969 druhé medzinárodné sympózium o ITK v Smoleniciach na Slovensku. Z abstraktov sympózií vyplýva, že už vtedy bolo veľa vedeckých pracovníkov z rôznych krajín zapojených do ITK výskumu, a to menovite v Dánsku, Švédsku, Taliansku, Poľsku, Indii, Japonsku a jedna osoba dokonca z USA. V zozname však meno profesora Talalaya nefiguruje.

V rokoch 1974 až 1975 profesor Corwin Hansch z Pomona College v Kalifornii organizoval pre nášho profesora Ľudovíta Drobnicu počas jeho pobytu v USA prednáškové turné na približne 10 amerických univerzitách, kde hovoril o svojich výsledkoch ITK. Existuje tiež kniha „The Chemistry of Cyanates and their Thio Derivatives - Part 2“ (edited by Saul Patai, Chichester - New York - Brisbane - Toronto, John Wiley & Sons, Inc.), ktorá vyšla v roku 1977 a má 1 319 strán. Názov poslednej kapitoly pod číslom 22 (strany 1 003 až 1 221) tejto knihy je "The Chemistry of the – NCS Group”, ktorú napísali traja moji kolegovia - L. Drobnica , P. Kristan a J. Augustín, členovia našej ITK výskumnej skupiny. V tejto knihe sa dá nájsť mnoho detailov a odôvodnení, že profesor Paul Talalay sa mýli, keď si myslí, že bol prvou a jedinou osobou, ktorá vykonala celú prácu na ITK a terapeutických aplikáciách na celom svete. V tejto kapitole je uvedený tiež dlhý zoznam mien vedcov z rôznych krajín, ktorí sa zaoberali ITK výskumom. Na stránkach 1 187 až 1 199 v kapitole “Biochemically Important Reactions of ITC” L. Drobnica zhrnul všetky dovtedajšie poznatky o mechanizme účinku ITK - väčšinou výsledky našej výskumnej skupiny. Na túto kapitolu som upozornila aj Dr. Vadima Klyushnichenka, že môže nájsť pozitívnu odpoveď na svoju ďalšiu otázku, ktorú mi napísal: „Zaujímalo by ma, či ste vy alebo vaši kolegovia mali nejaké publikácie o úlohe ITK na činnosť enzýmu fázy 1, enzýmu fázy 2, o úlohe ITK pri deštrukcii karcinogénu alebo pri bunkovej detoxikácii“.

Prvý osobný kontakt s americkým vedcom
Po týchto základných informáciách štafetu v korešpondencii prevzal Dr. Kean Ashurst, riaditeľ výskumu v Caudill Seed Company, ktorý pokračoval svojimi návrhmi a konštatovaniami v prekvapovaní a šokovaní... V prvom rade ma oboznámil s tromi výživovými doplnkami, ktoré firma vyvinula, obsahujúcimi sulforafan glukozinolát z brokolice, respektívne brokolicový olej a dodal, citujem z jeho e-mailov: „Stavím sa, nevedeli ste, že všetky tieto úžasné výrobky môžu pochádzať z vašej publikácie z roku 1968. Máme veľkú šancu pred sebou a rád by som vedel, či ste schopná a ochotná zúčastniť sa v našom programe.“  

Nikto si nevie predstaviť, ako som bola prekvapená, dojatá a stále nemôžem uveriť, že niekto zo zámoria - USA našiel môj výskum so sulforafanom nielen zaujímavý, ale aj inšpirujúci. Dokonca vraj poskytla impulz pre skvelú prácu, ktorú výskumníci v Caudill Seed urobili, aby túto "všestrannú" zlúčeninu - sulforafan z výskumných laboratórií preniesli do reálneho života ako užitočný prostriedok pre ochranu ľudského zdravia. Vtedy som Keanovi napísala: “Bolo to pred toľkými rokmi!  Svojimi riadkami ste v mojich myšlienkach vyvolali spomienky, na ktoré sa nedá zabudnúť. Premietli sa mi vtedajšie udalosti ako vo filme. Je to pre mňa teraz skvelý pocit, že som prispela na osožnú vec.“

Sulforafan - jedinečná molekula, ktorú ľudstvu poskytla príroda
Mnoho rokov som pracovala  v laboratóriách a veľkú časť z nich som venovala výskumu izothiokyanátov. Mojím cieľom bolo odhaliť ich fantastický potenciál, ktorý v sebe niektoré z nich skrývali a využiť na prevenciu zdravia ľudí. Ale, žiaľ, nemala som podmienky pre uskutočnenie mojich predstáv a doviesť experimentálne poznatky až do praxe. Nikdy, ani vo sne som nemyslela na to, že raz budem mať príležitosť podporovať také veľké projekty, aké mi teraz Dan Caudill, syn zakladateľa firmy Caudill Seed Company, ponúka. Ide o unikátnu molekulu, ktorú ľudstvu poskytla príroda. V tejto súvislosti som sa tešila na moju úlohu v rámci projektu, kde bolo zámerom zvýšiť povedomie o izotiokyanátoch a fytochemikáliách vôbec a poukázať na ich potenciál medzi zákazníkmi a vývojármi produktu. Táto úloha je pre mňa ako „šitá“.  Stále uskutočňujem túto misiu nielen medzi vedcami a študentami, ale aj v rámci mojich prednášok, článkov a kníh adresovaných širokej verejnosti.

Ale nielen to. Časť výskumu sa mala uskutočniť aj u nás na Slovensku. Pri realizácii mi veľmi vyšiel v ústrety RNDr. Ján Sedlák, DrSc., v tom čase riaditeľ Ústavu experimentálnej onkológie SAV, s ktorým som roky úzko spolupracovala na výskume ITK ešte počas môjho aktívneho pôsobenia na fakulte. Neskôr sme sa s  Keanom aj osobne zoznámili počas jeho pobytu na Slovensku, keď sa v októbri 2009 prednáškou o sulforafane zúčastnil spolu s Dr. Christou Van Malderen z Belgicka sympózia Natural Compounds in Cancer Prevention and Treatment v Smoleniciach, organizovaného Ústavom experimentálnej onkológie SAV, ktorého prvá časť bola venovaná výskumu ITK na Slovensku.

Po výmene niekoľkých e-mailov po jeho návrate domov a upresnení spoločných prác sa zrazu Kean Ashurst odmlčal a my sme nechápali, čo sa stalo... 

Druhé osobné stretnutie s americkým vedcom
Po niekoľkoročnej prestávke, keď som 3. mája 2016 kontrolovala moju e-mailovú poštu, najprv som nevenovala pozornosť neznámemu odosielateľovi, pretože som si myslela, že je to opäť nejaká ponuka na nejaký tovar. Pred vymazaním som ho otvorila a po prečítaní som neverila vlastným očiam. Predmetom e-mailu bolo Dr. Horakova and Broccoli Reseach a ďalej v e-maili stálo: Snažil som sa spojiť s Borisom vo vašom mene, ale zistil som, že sa k nemu nemôžem dostať prostredníctvom adresy, ktorú som mal. Prosím, keď toto prečítate ozvite sa mi čo najskôr. Tu sme veľmi nedočkaví, aby sme sa znovu zoznámili s vami, a veríme, že vás budeme môcť v najbližšom čase navštíviť. Dúfam, že vás moje riadky nájdu v dobrom zdravotnom stave a ducha, a teším sa na správy od vás. Vrelé pozdravy, Joseph A. Lyons, Caudill Seed Company, PlantWise biostimulant Co. CS Health.

Z priloženého e-mailu, ktorý bol adresovaný môjmu synovi Borisovi Horákovi, som sa dozvedela, že Kean Ashurst už nepracuje vo firme - jeho odchod sa datuje do čias, keď sa nám navždy odmlčal, ale radi by znovu medzi nami rozvinuli náš vzťah. Na tomto mieste musím podotknúť, že už v minulosti som požiadala syna, aby bol mojím manažérom. Preto korešpondencia ide cez neho. Po mojom súhlase so stretnutím udalosti nadobudli rýchly spád. Už o desať dní sme sa osobne zoznámili s ich výskumným pracovníkom chemikom Research & Development Engineer Darrellom Smithom na pracovnom stretnutí v bratislavskom hoteli Carlton. Po krátkom zoznámení sa telefonicky prihlásil Dan Caudill z USA a spolu so synom sme s ním prehovorili pár viet. Keďže sme nevedeli, čo vlastne odo mňa očakávajú, boli sme na základe predchádzajúcich skúseností spočiatku dosť rezervovaní. Ale napriek tomu som mu povedala, čo som hlboko vo vnútri duše cítila: „Opäť sa vám podarilo ma milo prekvapiť a je od vás pekné, že na mňa stále myslíte...“.

Po stručnom oboznámení sa s príčinami ich odmlčania celý rozhovor sa s Darrellom viedol vo veľmi priateľskom duchu. Zaujímala ho celá moja história so sulforafanom (osobne nepoznal Dr. Ashursta, do firmy prišiel dva roky po jeho odchode). V podstate zisťoval spolu s majiteľom firmy, či som ochotná pokračovať s nimi v spolupráci, kde sme pred siedmimi rokmi prestali. Neskrývali radosť, keď som súhlasila. Darrell ma tiež poprosil, aby som celý môj „príbeh so sulforafanom“ opísala, a ten teraz čítate. 

Extrakt z brokolice obsahujúci glukorafanin a enzým myrozinázu
Na náš podnet medzitým vyvinuli jedinečný produkt, proti ktorému už nemôže mať nikto výhrady. Darrellovi sa totiž podarilo umiestniť do jednej kapsuly extrakt z brokolice obsahujúci glukorafanin a enzým myrozinázu, ktorý je nevyhnutný na uvoľnenie sulforafanu z extraktu. Pozorne som ho počúvala ako to v praxi funguje a nakoniec som sa nezdržala a s nadšením som mu k úspechu zatlieskala…

Totiž ešte pri rozhovoroch s Keanom Ashurstom sme diskutovali o doplnku, ktorému chýbal enzým myrozináza, ktorý je nutné dodať, pretože ho ľudský organizmus nevie syntetizovať. Vtedy nám Kean uviedol dve možnosti, ako sa k sulforafanu dostáva naše telo nepriamo. Nepáčilo sa nám, že sa pritom spolieha na črevnú mikroflóru, pretože varíruje v ľudskom organizme. Ďalší možný spôsob, ako získava naše telo sulfarafan, je pomocou enzýmov z rodiny glutation S-transferázy, ktorých je v našom tele dostatok, ale ani v jednom prípade nie je to priama cesta, ako to „vymyslela“ príroda... a mali sme pravdu! Najnovší výskum dokázal aj využiteľnosť sulforafanu je podstatne nižšia v neprítomnosti myrozinázy. Dnes v klinických štúdiách sa používa už len extrakt brokolice spolu s myrozinázou.

Vyriešiť tento problém nebolo jednoduché. Totiž najprv sa musel vymyslieť spôsob, ako na potrebný čas zablokovať aktivitu enzýmu myrozinázy, kým sa kapsula nedostane na miesto určenia v našom tele, do tenkého čreva. Výskumníci v Caudill Seed Company (Richard C. Sullivan, Joseph A. Lyons Sanford, D. Caudill a Kean Ashurst) tento problém elegantným spôsobom dosiahli. Detaily som sa dozvedela z patentovej literatúry pod názvom „Spray Dried Myrosinase and Use to Produce Isothiocynates“, ktorú podali a publikovali v roku 2012.

Prečo som súhlasila so spoluprácou?
Spomenula som si, čo mi pred rokmi napísal docent Ľ. Floch, keď sa oboznámil s obsahom korešpondencie: „So zadosťučinením spomínam na tvoj príspevok na ITK výskume a dúfam, že prostredníctvom teba aj iní naši odborníci v danom odbore nájdu cestu k západnej vedeckej komunite, ktorá dlhé roky ignorovala Drobnicov a tvoj príspevok. Je to vynikajúci pocit, že ho niekto objavil.“ Ako sa naplní vyhlásenie Dana Caudilla: „Inšpirovali ste veľa dobrých vedcov, ale niektorí zanedbali uznať vás. Teraz ste vy na rade, aby ste to uznanie získali!" To všetko ukáže čas!

Odvtedy ubehlo opäť niekoľko rokov. Zrejme informácia o prvenstve výskumu sulforafanu a o izotiokyanátoch uskutočnených u nás na fakulte prenikla medzi amerických vedcov. V najnovších publikáciách zmenili formuláciu. Už nepoužívajú „od objavenia“ ale „od znovuobjavenia sulforafanu v roku 1992, ale doteraz som nenašla citáciu niektorej z prác nášho izotiokyanátového tímu."   

Nečakaný úspešný koniec
V septembri v roku 2018 počas pracovného stretnutia sa ma Dr. Gabriel Miksa z CarnoMedu pri rozhovore akoby mimochodom spýtal: „Nepoznáte sulforafan?“ Nechcela som veriť vlastným ušiam. S vyvalenými očami prekvapená som sa ho najprv spýtala, prečo ho zaujíma sulforafan a potom som mu stručne vysvetlila, aký mám vzťah k sulforafanu. 

Zaujímal ho môj názor, keďže pracovali na rozšírení portfólia produktov. Dr. Miksa na ma spýtal: „Za akých podmienok by ste boli ochotná nadviazať s nami spoluprácu?" Odpovedala som: „Áno, ale mám dve podmienky - zdroj sulforafanu sa musí získať z brokolicových klíčkov alebo zo semienok, nie synteticky, a druhá - musí obsahovať enzým myrozinázu.“

Tento rozhovor sa uskutočnil v čase, keď sa v špecializovaných výskumných laboratóriách podarilo vedcom objasniť základnú patofyziológiu autizmu (ASD) podávaním sulforafanu. Išlo o veľký pokrok v prístupe riešenia tejto problematiky, pretože väčšina klinických štúdií a liekov dovtedy mala za cieľ obmedziť iba nepríjemné príznaky autismu. Následné klinické štúdie jednoznačne potvrdili a rozšírili  poznatky o liečivom spektre účinku sulforafanu, a to na autistické deti. Problematika, s ktorou sa vo firme CarnoMed už roky zaoberajú a dosiahli uspokojivé zlepšenie schopnosti komunikácie autistických detí pomocou užívania L-karnozínu.

Karnozín i sulforafan
Pri hľadaní nových informácii o autizme v CarnoMede sa dostali do kontaktu s veľmi úspešnou Slovenkou, bratislavskou rodáčkou žijúcou v Austrálii, prof. MUDr. Barbora De Courten, PhD, MPH, z Monach University v Melbourne, ktorá odporučila, aby sa zamerali okrem karnozínu tiež na sulforafan.

Teda neprekvapuje, že v CarnoMede prejavili záujem o sulforafan, ktorý - ako ukazujú posledné pozorovania - je veľkou nádejou na trvalé zlepšenie zdravotného stavu aspoň niektorých foriem autistických detí. Keďže u nás je sulforafan nedostupný, CarnoMed sa rozhodol vyrobiť svoj vlastný produkt. Kolektív výskumných pracovníkov firmy uspel a začala sa realizácia výroby. S nadšením som prijala ponuku zúčastniť tejto prípravy. Dostala som príležitosť svojimi znalosťami urýchliť a usmerniť prípravný proces.

Neočakávala som, že budem môcť raz uzavrieť môj príbeh so sulforafanom s takým krásnym ukončením. Začiatkom februára 2020 mi Dr. Gabriel Miksa pyšný oznámil, že produkt je vyrobený (zloženie spĺňa moje pôvodné podmienky) a dostali aj povolenie distribuovať ho na Slovensku.

Veľmi som rada, že môžem konštatovať:
„Áno, svojím podielom som sa zúčastnila tvorby tohto špičkového výživového doplnku Sulforafan Extra. Verím a som presvedčená, že svojimi liečivými vlastnosťami prinavráti zdravie všetkým, ktorí ho budú užívať.“ 

A čo dodať na záver?
Nezáleží na tom, kto prvý izoloval alebo objavil protinádorový liečivý potenciál sulforafanu. Dôležité je, že táto malá molekula dodnes už mnohým podala pomocnú ruku a vyliečila či zachránila im život. Je mi cťou, že som mala tú možnosť pred viac ako polstoročím byť súčasťou talentovaného pionierskeho výskumného tímu izotiokyanátov. Byť pri odhalení existencie sulforafanu a jeho protinádorového účinku.

Nesmierne ma teší, že osud mi doprial dlhé roky sledovať prácu vedeckých pracovníkov, ktorí krok po kroku odhaľovali rúško tajomstva, čo v sebe ešte sulforafan stále skrýva. V súčasnosti sme svedkami toho všetci, keď z výskumných laboratórií a klinických testov prenikla správa, že je schopný pomôcť aj autistickým deťom. Tieto nové poznatky dokazujú, že zaslúžene je sulforafan na nepretržitom výslní pozornosti a záujmu vedcov a klinických pracovníkov.

Liečivá sila tejto prírodnej chemoprotektívnej látky bez vedľajších nežiaducich účinkov spočíva v mnohostrannosti pôsobenia, čo nedokáže žiaden liek. Sulforafan vytvára všeobecný ochranný štít proti chronickým degeneratívnym chorobám tým, že zasahuje do primárnych príčin týchto chorôb - chráni nás pred oxidačným stresom a zápalom. 

Sulforafan má aj antivírusové účinky
Posilnenie protivírusových obranných reakcií hostiteľa prostredníctvom doplnkov výživy by bolo atraktívnou stratégiou v boji proti chrípke. Loretta Müller a kol. (2016) dokázali, že krátkodobé požitie brokolicových klíčkov obsahujúcich sulforafan zvýšilo prirodzenú antivírusovú odpoveď tela a likvidovalo chrípku zvýšením lytickej aktivity buniek prirodzeného zabíjača NK buniek.

NK bunky sú rozhodujúce pre vrodené imunitné reakcie proti vírusom, ako je chrípka, prostredníctvom uvoľňovania cytokínov (najmä interferónu gama (IFN-y)) a cytotoxicity voči infikovaným bunkám.

Loretta Müller, Megan Meyer, Rebecca N. Bauer, Haibo Zhou, et al.: Effect of Broccoli Sprouts and Live Attenuated Influenza Virus on Peripheral Blood Natural Killer Cells: A Randomized, Double-Blind Study. PLoS One. 2016; 11(1): e0147742. Published online 2016 Jan 28. doi: 10.1371/journal.pone.0147742.

In vitro štúdie zistili, že sulforafan bojuje proti chrípke, vírusu HIV, vírusu Epstein-Barrovej a vírusu hepatitídového typu.

Jung-Sheng Yu, Wei-Chun Chen, Chin-Kai Tseng, et al.: Sulforaphane Suppresses Hepatitis C Virus Replication by Up-Regulating Heme Oxygenase-1 Expression through PI3K/Nrf2 Pathway. PLoS One. 2016; 11(3): e0152236. Published online 2016 Mar 29. doi: 10.1371/journal.pone.0152236.

A čo coronavirus? Výskum je potrebný na zistenie, či má vplyv aj na tento nový smrtiaci vírus. 

.