Na mnohých dnešných ochoreniach, i tých, ktoré v konečnom dôsledku skracujú dĺžku života sa výrazne podieľajú voľné radikály. Už sme si povedali, že sú schopné poškodiť DNA rôznym spôsobom. Čo sú to vlastne voľné radikály a čo s našim telom robia?
Autorka:
Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc.
Spôsobujú rozpad buniek
„Lipidy v bunkových membránach sú veľmi náchylné na oxidačné poškodenie, pretože voľné radikály majú tendenciu sa v nich zhromažďovať. Tento dej je známy ako „peroxidácia lipidov“. Keď bunková membrána oxiduje prostredníctvom radikálov, stáva sa krehkou a deravou. Nakoniec, bunka sa rozpadne a zomrie,“ vysvetľuje profesorka Katarína Horáková, autorka knihy AKO MAŤ ZDRAVÝ MOZOG V KAŽDOM VEKU.
Čo sú to voľné radikály?
Všade o nich počujeme, ale málokto z nás vlastne vie, ako fungujú a čo spôsobujú. Dá sa to opísať jednoducho a pritom trefne: „V každej bunke tela je pec, ktorú nazývame mitochondria. Počas využívania kyslíka v peci bunky na vytvorenie energie, občas sa vytvorí aj nabitá molekula kyslíka, takzvaný „voľný radikál“.
Knihy, ktoré by ste si mali prečítať!
Pri objednávke kliknite na obálku.
Ako porušené atómy
„Aby sme nezabiehali prihlboko do vedeckých podrobností, pokúsme sa ich voľné radikály jednoducho charakterizovať ako porušené atómy, ktoré sa pohybujú vo vnútri tela a majú nepárové elektróny na svojom vonkajšom orbite. Sú veľmi nestabilné a počas svojho krátkeho života sa snažia nájsť molekulu, ktorej by mohli vziať chýbajúci elektrón a spáriť ho so svojím nespárovaným elektrónom. Ak raz vznikne radikál, môže reagovať s iným radikálom alebo s inou molekulou v našom tele, a to naštartuje ničivú reťazovú reakciu,“ vysvetľuje ďalej odborníčka.
Zlodeji elektrónov
Voľné radikály sa snažia ukradnúť elektróny z mnohých proteínov, DNA a ďalších bunkových štruktúr. To však nie je všetko. Môžu mať efekt snehovej gule, keď molekula po molekule kradne od svojho suseda elektrón. Tak sa každá z okradnutých molekúl stáva novým voľným radikálom.
Môžu byť aj prospešné
V niektorých prípadoch a na niektorých miestach majú voľné radikály pozitívny efekt. Chránia nás napríklad tým, že ničia choroboplodné baktérie.
Hľadáte kvalitné výživové doplnky?
Vyskúšajte overenú kvalitu z Fínska!
Fin Selenitabs obsahuje selén, je obohatený o zinok, mangán a vitamín C.
Selén prispieva k normálnej činnosti štítnej žľazy, priaznivo pôsobí na imunitný systém.
Je súčasťou ochrany buniek pred oxidatívnym stresom -
pomáha chrániť organizmus pred útokom voľných radikálov,
Ako zastaviť ničenie nášho tela vplyvom voľných radikálov? Nastupujú antioxidanty!
Fungovanie antioxidantov je veľmi pozitívna správa v tomto smere a dá sa jednoducho znázorniť. Profesorka Katarína Horáková ich fungovanie vysvetľuje na jednoduchom príklade: oxidáciu (starnutie) možno prirovnať k hnednutiu jablka či banánu. Určite ste už pozorovali, že ak ovocie po prekrojení hneď nezjeme a necháme stáť len tak na vzduchu, začne jeho povrch pomaly hnednúť.
Prečo je to tak?
Zapríčiňujú to oxidačné procesy vyvolané voľnými radikálmi kyslíka. Ak však rozkrojený kúsok jablka alebo banánu pokvapkáme citrónovou šťavou, dužina ostane biela. Vitamín C, ktorý sa nachádza v citrónovej šťave pôsobí ako antioxidant a pôsobí proti deštruktívnym účinkom oxidácie.
Ďalší príklad prevencie pred oxidáciou
„Predstavme si sami seba pred praskajúcim krbom. Oheň horí bezpečne a krásne väčšinu času, ale občas sa objaví horúca škvára, ktorá pristane na koberci a vypáli v ňom malú dieru. Jedna škvára sama o sebe nepredstavuje veľkú hrozbu, ale ak to iskrenie a praskanie pokračuje mesiac po mesiaci, rok po roku, náš koberec bude pred krbom poriadne deravý.
Krb predstavuje pec bunky (mitochondrie), škvára nabitý voľný radikál a koberec je naše telo. Podľa toho, ktorá časť nášho tela sa najviac poškodí voľnými radikálmi, tá bude prvá, ktorá sa opotrebuje a ochorie. Ak sú to naše tepny, môžeme si „vypestovať“ srdcový infarkt alebo cievnu mozgovú príhodu. Ak sa to týka nášho mozgu, môže sa nám vyvinúť Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba. Ak súto naše kĺby, časom budeme trpieť na artritídu,“ vysvetľuje profesorka Katarína Horáková, autorka knihy AKO MAŤ ZDRAVÝ MOZOG V KAŽDOM VEKU.
Nie sme bezbranní
Našťastie, biochemický výskum ukázal, že naše telo nie je bezbranné voči útokom voľných radikálov. „Antioxidanty sú ako sklenené dvere alebo jemné drôtené pletivo, ktoré kladieme pred náš krb. Iskry síce v krbe stále ešte poletujú, ale náš koberec je pred ich útokom chránený. Takáto vojna sa koná v rámci každej bunky aj v našom tele, kde vystupujú dve protichodné sily: nepriateľ – voľné radikály a naši spojenci – antioxidanty a ich podporné živiny,“ vysvetľuje odborníčka.