Ľudia už odpradávna vedia, že ovocie, zelenina, lesné plody a bylinky vedia priaznivo ovplyvniť naše zdravie. Obsahujú ochranné látky, ktoré chránia telo pred niektorými chorobami a liečia.
Zeleninu si ceníme pre vysoký obsah vitamínov, vlákniny, minerálnych a bioaktívnych látok. Zelenina obsahuje v priemere 92,5 percenta vody, niektoré druhy obsahujú viac, iné menej. Vo vode sú rozpustené cenné obsahové látky. Zelenina má nízku energetickú hodnotu. Aj preto považujeme zeleninu za prirodzenú zložku správnej výživy.
Sacharidy (cukry)
Zastúpené sú rozličnými druhmi cukrov, škrobov, celulózou, lignínom a pektínom. Jednoduché cukry glukóza a fruktóza sú prítomné vo všetkých druhoch zeleniny. Čierny koreň, artičoky a baklažán obsahujú inulín, ktorý dobre znášajú aj diabetici. Škrob sa nachádza najmä v hrášku, kukurici a v zásobných orgánoch rastlín. Celulóza spolu s lignínom tvoria významnú vlákninu, ktorá urýchľuje prechod potravy tráviacim traktom a tým obmedzuje vstrebávanie škodlivín. Pektíny nájdeme najmä v baklažáne, tekviciach a cvikli. Priaznivo vplývajú na črevnú mikroflóru.
Bielkoviny
V zelenine sú zastúpené v malých množstvách. Najviac bielkovín je v strukovej zelenine. Preto treba konzumovať čo najviac fazule, hrášku, sóje, šošovice a bôbu záhradného v zelenej alebo suchej forme. Strukoviny poskytujú aj také aminokyseliny, ktoré sa v živočíšnych bielkovinách nenachádzajú v potrebných množstvách.
Nechýba niektorá z týchto kníh vo vašej knižnici?
Objednajte si u nás - kliknite na obálku zvolenej knihy.
Tuky (lipidy)
Nachádzajú sa v zelenine v malých množstvách. Nízky obsah je pre konzumenta výhodný. Významný je tuk zo zeleninových semien. Jeho zloženie má priaznivé účinky na ľudský organizmus. Minerálne látky Slúžia ako stavebné zložky alebo ako súčasť enzýmových systémov. Povedzme si prednosti niektorých z nich.
Vápnik (Ca)
Znižuje riziko výskytu osteoporózy (rednutie kostí), reguluje zrážanie krvi, pôsobí na nervovú a svalovú činnosť (spolu s draslíkom). Najviac vápnika obsahuje brokolica, kel kučeravý, zeler, chren, petržlenový koreň, listová zelenina a všetky vňate.
Železo (Fe)
Je nevyhnutné pre tvorbu krvného farbiva – hemoglobínu a činnosť enzýmov. Na železo sú bohaté: špenát, hlúbová zelenina, mrkva, chren, petržlen, zeler, mangold, všetky vňate, pažítka a pór.
Horčík (Mg)
Jeho nedostatok spomaľuje rast detí, spôsobuje podráždenosť, vypadávanie vlasov a kožné ochorenia. Nadpriemerné množstvo horčíka je v mangolde, kôpri, špenáte, petržlene, zelerovej a petržlenovej vňati a kukurici.
Hľadáte kvalitné výživové doplnky?
Vyskúšajte kvalitné produkty z Fínska
Fin Mineraltabs obsahuje minerály a stopové prvky,
ktoré prispievajú k správnemu fungovaniu organizmu.
Draslík (K)
Napomáha vylučovať vodu, posilňuje krvný obeh a činnosť svalov. Na draslík je bohatý paštrnák, petržlen, cibuľová vňať, petržlenová vňať, kel kučeravý a brokolica.
Mangán (Mn)
Je nevyhnutný pre normálnu činnosť pohlavných žliaz a hypofýzy. Zúčastňuje sa na tvorbe krvi, kostí a na funkcii nervového systému. Nájdeme ho v hlúbovej zelenine, v cvikli, chrene, cesnaku, hrášku a fazuľke.
Meď (Cu)
Je potrebná pri tvorbe krvi. Na meď je relatívne bohatá cibuľová a koreňová zelenina, špenát, rebarbora, paprika a tekvice.
Vitamín C
Tradične pozitívne je zelenina hodnotená aj pre svoj obsah vitaminov. K základným počítame vitamín C. Slúži k podpore imunity organizmu, ale v súčasnosti je diskutovaný hlavne ako silný antioxidant a prevencia kardiovaskulárnych chorôb. Denná doporučená dávka je okolo 80 mg. Veľmi bohatými zeleninami na vitamín C sú petržlenová vňať alebo paprika. V nich môže byť maximálny obsah až 2 g/kg! Vysoké zastúpenie vitamínu C je aj v rúžičkovom keli alebo v brokolici, ale i v mnohých iných druhoch zeleniny je podiel vitamínu C v stovkách miligramov.
Provitamín A
Je v zelenine reprezentovaný karotenoidmi, hlavne beta-karoténom. Nielen, že je silným antioxidantom, ale tiež chrání očnú rohovku a vôbec zrak. Zelenina je pre nás podstatná, pretože v priemernom jedálničku dodáva až 40 % potreby vitamínu A. Doporučená denná dávka je do 5 mg. Karotenoidy sú rastlinné farbivá, prevážne oranžové. Preto ich nachádzame bohato zastúpené v mrkvi (50-150 mg/kg), paprike cca 100 mg/kg, ale i vo vňati petržlenu, špenáte či v pekingskej kapuste, v ktorých je oranžová farba prekrytá zeleným chlorofylom. Nesmieme zabúdať na prítomnosť tukov v strave, pretože vo vodě sa tieto látky nerozpúštajú.
Vitamíny skupiny B
Je ich celý rad. B1 - thiamín má vplyv na tráviacu sústavu, jeho nedostatok môže spôsobovať únavu. Denný doporučený príjem je 1-2 mg. Mnohé druhy zeleniny ho obsahujú v množstve okolo 0,1 mg/kg (cukrová kukurica, špenát).
B2 - riboflavín ovplyvňuje očné sliznice, napríklad pri tvorbě sĺz k ich ochrane. Denná spotreba je asi 1,5 mg. Bohatšími zeleninami sú špenát a brokolice.
B6 - pyridoxín slúži k prevencii arterosklerózy a je zastúpený v hlúbovinách alebo v sóji.
Kyselina listová (folacin) má protizápalové a antioxidačné účinky. S obľubou ju využívajú kozmetické firmy. Doporučená dávka je 0,2 mg. Prakticky väčššina druhov listovej zeleniny (napr. špenát) má významnější obsah.
Vitamín E
Vyhľadávaným vitamínom v mnohých umelých preparátoch je vitamín E. Nazývá sa tokoferol a má pozitívny vplyv na plodnosť a patrí k zložkám ochranného antioxidačného systému organizmu. Podporuje všeobecne odolnosť. Medzi bohaté zeleninové druhy radíme brokolicu, rajčiny alebo špargľu.
Knihy a kalendáre
Bestsellery
Mykorhízne huby
Ochrana rastlín 
Sadbový materiál
Iné záhradkárske potreby
Zdravie a výživové doplnky
Hnojivá
Ikar