Kravské mlieko je stále považované za cennú surovinu, i keď niektorí majú voči nemu výhrady. Samozrejme, ak máte negatívnu reakciu na laktózu, v tom prípade jeho konzumácia pre vás príjemnou rozhodne nebude. Pozrime sa však na to, ako prichádza spracovaním o živiny, kvôli ktorým ho vlastne kupujeme.
Cenná surovina vďaka zloženiu
Hodnota kravského mlieka je podmienená obsahom bielkovín, tukov, cukrov, minerálnych látok, vitamínov, enzýmov a pod. Všetky tieto látky sa v mlieku nachádzajú v biologicky vyvážených pomeroch a v takej forme, že pri ich konzumácii je ľudský organizmus zaťažený minimálne. Je hlavným zdrojom vápnika, ktorý je najdôležitejšou zložkou pri obnove kostného metabolizmu. Pokiaľ ide o samotné vitamíny, mlieko je ich veľmi dobrým zdrojom. Obsahuje dostatočné množstvo vitamínu A i vitamínov skupiny B.
Nie je pravda, že zahlieňuje
„Nenechajte sa zneistiť vyznávačmi mýtov o škodlivosti mlieka, ktoré je podľa nich príčinou zahlieňovania, astmy, akné či obezity. Chcem zdôrazniť, že zatiaľ neexistuje kvalifikovaná štúdia, ktorá by tieto mýty potvrdila – skôr naopak. Keďže je mlieko aj veľmi citlivá potravinárska surovina je dôležité, aby bolo čo najskôr spracované. K základným spôsobom ošetrenia patrí tepelná úprava – pasterizácia, ultrapasterizácia a sterilizácia. Dochádza pritom k usmrteniu prevažnej väčšiny mikroorganizmov, najmä choroboplodných, čo je z hľadiska hygienického nepochybne pre nás veľmi dôležité,“ píše v knihe Vitamínová biblia jej autorka Doc. Ing. Ružena Uherová, PhD.
Knihy so zdravotnou tematikou do každej domácnosti
Objednať si môžete kliknutím na obrázok.
Aký je osud vitamínov pri spracovaní mlieka
A ako je to s trvanlivým mliekom vyrábaným ultrapasterizáciou, ktoré si môžeme kúpiť vo väčšom množstve – do zásoby, pretože uvedená doba trvanlivosti je minimálne tri mesiace?
„Keďže som sa touto problematikou osobne veľmi detailne zaoberala, môžem uviesť svoje výsledky, ktoré sa zhodujú s mnohými prácami zahraničných autorov. Z výsledkov týchto prác vyplýva, že obsah lipofilných vitamínov sa ultrapasterizáciou mení minimálne (cca do 5 percent). Pri vitamínoch skupiny B sa úbytok pohyboval v rozmedzí 5 až 10 percent. Dlhodobé skladovanie trvanlivého mlieka, i keď bez prístupu vzduchu, môže spôsobiť zníženie obsahu mnohých vitamínov – napríklad beta-karoténu a kyseliny listovej. Na príčine sú stopy kyslíka v obale... Taktiež výrobné procesy, ktoré sa používajú pri rôznych druhoch mliečnych výrobkov, obyčajne znamenajú, že obsah vitamínov je vzhľadom k východiskovej surovine – mlieku nižší,“ vysvetľuje autorka spomínanej knihy.
Ako sa vyparia vitamíny skupiny B z mäsa
„Aj keď považujeme mäso za veľmi dobrý zdroj vitamínov, najmä vitamínov B komplexu, dochádza počas kulinárnych úprav i v priebehu technologického spracovania k stratám najmä vitamínov citlivých na vysokú teplotu. Ako príklad uvediem tiamín (vitamín B1), ktorého obsah sa počas varenia zníži o 50 až 70 percent a vyprážaním o 20 až 50 percent,“ píše v knihe Vitamínová biblia jej autorka Doc. Ing. Ružena Uherová, PhD.
Ako je to s údeninami
Odborníčka tvrdí, že mäsové trvanlivé či menej trvanlivé údenárske výrobky, mäsové konzervy alebo hotové jedlá, majú oproti hodnotám pôvodnej suroviny podstatne nižší obsah vitamínov. Nehovoriac o tom, že každé skladovanie a následné prihrievanie hotových pokrmov znižuje ich vitamínovú hodnotu.
Od nás záleží pre aké potraviny sa rozhodneme
„Tieto fakty sú podložené prácami vedeckých pracovníkov, ktoré upozorňujú na skutočnosť, že konzument má právo vedieť o problematike týkajúcej sa skladovania a spracovania potravín z hľadiska ich skutočnej výživovej a teda aj vitamínovej hodnoty. V konečnom dôsledku je však na samotnom spotrebiteľovi, ako a s akými potravinárskymi surovinami sa zabezpečí, teda aj v akej kvalite ich nakúpi,“ vysvetľuje autorka spomínanej knihy.
Iné zdroje vitamínov skuiny B a železa
Našťastie, dnes moderný životný štýl pozná prospešné spôsoby, ako si doplniť dôležité živiny i v prípade, že mäso nekonzumujeme. Existujú bielkovinové náhrady mäsa a taktiež výživové doplnky, ktoré sú veľmi dôležité pri snahe o zdravý životný štýl. Ide najmä o zelené potraviny – riasy chlorellu a spirulinu, zelený jačmeň.
Určite ste sa už stretli s odporúčaniami lekárov, že striedma a vyvážená strava je prevenciou pred mnohými ochoreniami. Vieme, že máme jesť veľa zeleniny a ovocia, ale žiaľ, niekedy vôbec neobsahujú toľko živín, kvôli ktorým ich jeme, ako by mali. Kam miznú? Môže za to spôsob skladovania, dopravy, i príprava.
Je známe, že najviac výživovo dôležitých látok – teda aj vitamínov – si zabezpečíme konzumáciou čerstvej surovej zeleniny a čerstvo odtrhnutým ovocím. A tiež je veľmi dôležitý spôsob ich úpravy, i skladovanie potravín. „Skladovanie vo veľkoskladoch je nastavené na nízku teplotu. Okrem teploty skladovania sa sleduje zloženie vzduchu, predovšetkým obsah kyslíka a jeho vlhkosť. Hovoríme teda, že skladujeme v riadenej atmosfére. Podmienky sú tu nastavené tak, aby vyhovovali určitému druhu ovocia či zeleniny. Pri preprave do obchodných sietí alebo tržníc dochádza k zmene týchto podmienok a k ďalšej zmene ešte príde pri nákupe a skladovaní v domácnosti,“ píše v knihe Vitamínová biblia jej autorka Doc. Ing. Ružena Uherová, PhD.
Vyskúšajte produkty Finclub.
Objednať si môžete kliknutím na obrázok.
Čo to pre ovocie a zeleninu znamená?
Pri zmene podmienok skladovania dochádza k rýchlejšiemu odparovaniu vody v dužine, táto stráca pevnosť, výsledkom čoho je vädnutie. Môžu sa urýchliť aj fyziologické ochorenia plodov, čoho výsledkom je hniloba alebo znehodnotenie plesňami. Ďalšími negatívnymi faktormi je slnečné žiarenie a prístup vzdušného kyslíka.
Citrusy a exotické ovocie utrpia najviac, citlivá je aj našalistová zelenina
„Po dopravení na naše územie sú tieto plodiny znovu skladované týždne a niekedy i mesiace. Potom ich kúpime a znovu trochu poskladujeme. Pred konzumáciou očistíme, nakrájame a znovu poskladujeme. Šťavu z pomaranča si vytlačíme do zásoby, čo je veľká chyba. Všetkými týmito úkonmi dochádza k úbytku predovšetkým vitamínu C, ale aj iných vitamínov citlivých na vzdušný kyslík. Napríklad beta-karoténu, kyseliny listovej, ale aj iných vitamínov skupiny B. Obdobne je to aj v prípade zeleniny. Veľmi citlivá je listová zelenina skladovaná pri teplote miestnosti. Je citlivá na teplo a kyslík a preto ich pôsobením sa obsah vitamínu C intenzívne znižuje. Ďalší negatívny vplyv má zbytočne dlhé pranie pred konzumáciou – napríklad hlávkového šalátu, keď dochádza k stratám vylúhovaním. A tiež krájanie listov šalátu pred konzumáciou, keď je prístup kyslíka k zelenine niekoľkonásobne zvýšený. Znamená opäť zvýšený úbytok vitamínu C,“ vysvetľuje ďalej odborníčka.