Všimli ste si starších ľudí, aké majú problémy s pamäťou, rozmýšľaním? Dnes sa už tieto problémy prejavujú aj u výrazne mladších ľudí. Ako im predísť?
Málokto si uvedomuje, že o mozog sa tiež treba starať, berieme jeho nepretržitú činnosť ako samozrejmosť. Uprednostňujeme a viac dbáme o svoj zovňajšok, dom či auto. Ľudský mozog je však jedno obrovské informačné centrum. Ak by sme v ňom uložené informácie chceli všetky publikovať, tak naše denníky by museli vychádzať v dnešnom rozsahu denne niekoľko miliónov rokov!
Autorka:
Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc.
Strava pre mozog
Keď jete, nevyživujete len svoje brucho, ale najmä svoj mozog. Samozrejme, je dôležité čím ho kŕmite. „Mozog okrem kyslíka a vody, má na každého z nás tri požiadavky – konzumovať také potraviny, ktoré dodávajú: 1. energiu – „jazdí“ len na čistú glukózu, 2. živiny na vlastnú obnovu a tvorbu neuroprenášačov, 3. ochranu – vo forme antioxidantov,“ vysvetľuje profesorka Katarína Horáková, autorka knihy Ako mať zdravý mozog v každom veku.
Mozog potrebuje aj glukózu
„Kým vitamín C a vitamíny B (cholín a inozitol, hlavné súčasti lecitínu) zabezpečujú funkčnosť bunkovej membrány, a vitamíny A i E chránia membránu pred agresívnymi molekulami, vitamín B12 je nutný pri tvorbe ochrannej myelínovej vrstvy nervovej bunky, glukóza dodáva bunkám palivo,“ pripomína odborníčka.
Viete, načo je mozgu glukóza?
Žiaden orgán nášho tela nemôže fungovať bez toho, aby dostával potrebné živiny. O to dôležitejšie je to v prípade mozgu. Pre jeho zdravé fungovanie je nevyhnutná glukóza.
Nechýba niektorá z kníh profesorky Kataríny Horákovej vo vašej knižnici?
Objednať si môžete kliknutím na obrázok.
Glukóza je dôležitý stimulátor nervov
Mozgové a nervové bunky sa líšia od ostatných buniek tela tým, že ich funkcia je veľmi komplikovaná. Vyžadujú si „superpohonnú látku“ – glukózu – tam, kde
iným bunkám ako pohon postačí „normálna latka“, teda napríklad tuk. „Glukóza (krvný cukor) sa dostáva do mozgových a nervových buniek podľa toho, aká je práve v tej chvíli hladina cukru v krvi. Ak je veľmi nízka, vyžadujú si nervy výživu,“ vysvetľuje profesorka Katarína Horáková.
Ako ju telo skladuje?
Glukóza sa uskladňuje v pečeni a vo svaloch vo forme zásobnej látky glykogénu, ktorý sa v prípade potreby premieňa spať na glukózu ako pohonnú látku. Tým, že ženy majú nižšie zásoby glykogénu, ktoré sa rýchlo minú sú oveľa skôr vyčerpané, a teda aj podráždené. Ženy, ktoré nemajú dostatok paliva sú neraz nervóznejšie a agresívnejšie ako muži. Taktiež sú častejšie obeťami hypoglykémie – nízkej hladiny krvného cukru.
Hľadáte kvalitné výživové doplnky?
Vyskúšajte osvedčenú fínsku kvalitu!
Fin Fosfocaps obsahuje lecitín (zdroj fosfatidylcholínu)
a horčík, je obohatený o mangán. Má formu kapsúl.
Sójový lecitín čiže fosfatidylcholín je zdrojom cholínu,
ktorý kladne ovplyvňuje činnosť pečene.
Mangán prispieva k energetickému metabolizmu,
k tvorbe spojivových tkanív, k ochrane buniek pred oxidatívnym stresom.
Čo jesť, aby sme mali zdravé nervy?
Z diaľky by sme sa mali vyhýbať potravinám s vysokým glykemickým indexom – potravinám z bielej múky, ryže, cukru, sladkostiam a sladkým nápojom.
„Ak konzumujeme takúto stravu, ktorá obsahuje jednoduché a rýchlo rozpustné cukry, glukóza sa v našom tele vystreľuje vo forme biliónov molekúl do krvi. Tým sa síce bunky mozgu a nervov krátkodobo dobre zásobia glukózou, ale o chvíľu telo začne vytvárať viac inzulínu. Jeho vplyvom hladina krvného
cukru zase rýchlo hlboko klesne. Navonok sa to prejaví opäť zvýšenou nervozitou, podráždenosťou...,“ pripomína odborníčka.
Ako na vyrovnanú hladinu glukózy?
Na udržanie stálej, vyrovnanej a dostatočnej hladiny pohonnej latky – glukózy – v bunkách mozgu a nervov by sme mali podľa odborníčky jesť:
- komplexné cukry vo forme celozrnného chleba alebo pečiva, prírodnej ryže, čerstvého ovocia, šalátov, zeleniny či zemiakov – najlepšie pečených v šupe.
- tučné ryby (2- až 3-krát do týždňa), mäso alebo plnohodnotné sójové výrobky s väčším tanierom pestrej zmesi surovej zelenej zeleniny.