Základom všetkých našich myšlienok, emócií a správania sa je komunikácia medzi neurónmi v mozgu. Mozgové vlny vznikajú okolo mozgu vďaka elektrickej aktivite neurónov. Na EEG charakterizujú mozgovú aktivitu zmiešanej frekvencie. Je viditeľná synchronizovanými elektrickými výbojmi skupín buniek – neurónov, ktoré navzájom komunikujú.
Menia sa podľa toho, čo robíme a cítime. Keď sú dominantné pomalé vlny, cítime sa unavení, spomalení, šuchtaví alebo spíme. Keď sú dominantné vyššie frekvencie, sme pevne sústredení alebo až hyperaktívni. Nasledujúca charakteristika jednotlivých vĺn (alfa, beta teta, delta) sú len všeobecné opisy – v praxi sú veci oveľa zložitejšie. Navyše, mozgové vlny odrážajú rôzne aspekty, keď sa vyskytujú na rôznych miestach mozgu.
Autorka:
Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc.
Kde sa bežne vyskytujú a ako to vyzerá?
Za normálneho stavu u zdravého jedinca pri:
• plnom vedomí je dominantná beta a alfa aktivita,
• relaxácii, zaspávaní a spánku sa „rozpadá“ základná beta a alfa aktivita a postupne v ďalších spánkových štádiách sa objavujú špecifické „spánkové vretienka“ v EEG zázname a v štádiách hlbokého spánku sa objavuje pomalovlnná, najskôr teta, neskôr beta aktivita.
PRE TÝCH, KTORÝCH TO ZAUJÍMA
Profesorka Katarína Horáková spolu s Jozefom Budínskym v týchto dňoch uviedli na knižný trh knihu s názvom
ZÚFALÁ NESPAVOSŤ:Prečo nemôžem spať!
Kniha vyšla v auguste a je súčasťou edície KNIHY DO VRECKA a série Zdravie: Ako na to?
Knihu si môžete objednať po kliknutí na ich obálky
4 hlavné typy vĺn
Náš mozog produkuje štyri hlavné typy mozgových vĺn – beta, alfa, teta a delta. Počas nášho života sú aktívne všetky. Jedna býva v závislosti od okolností dominantnejšia. A ktorá z nich to je, záleží na našom psychickom rozpoložení, ďalej či bdieme alebo spíme. Každá z mozgových vĺn sa meria na základe počtu impulzov v Hertz (Hz). Čím je viac impulzov za sekundu, tým je hodnota vyššia.
BETA (12–38 Hz) sú typické pre aktívnu koncentráciu a myslenie na vysokej úrovni. Dominujú počas normálneho stavu bdelého vedomia, keď sa pozornosť zameriava na kognitívne úlohy a vonkajší svet. Beta vlny sú prítomné, keď sme pozorní, angažovaní v riešení problémov, v úsudku pri rozhodovaní alebo duševnej činnosti.
ALFA (8 –12 Hz) sú dominantné počas pokojne plynúcich myšlienok a v niektorých meditačných stavoch. Alfa je stav pokoja pre mozog. Alfa vlny podporujú celkovú duševnú koordináciu, pokoj, bdelosť, integráciu mysle a tela a učenie sa.
TETA (3 –8 Hz) sa vyskytujú najčastejšie v spánku, ale sú dominantné aj počas hlbokej meditácie. Teta je našou bránou k učeniu, pamäti a intuícii. V teta sú zmysly stiahnuté z vonkajšieho sveta a zamerané na signály pochádzajúce z nášho vnútra. Je to stav, s ktorým sa zvyčajne stretávame iba krátkodobo, keď zaspávame alebo sa prebúdzame.
Vtedy sa nám snívajú živé sny, aktivizuje sa intuícia a informácie, ktoré sú mimo bežného normálneho vedomia. Je to čas, kedy zadržiavame svoje „veci“, tajnosti ako naše obavy, nepríjemné zážitky či nočné mory.
DELTA (0,5–3 Hz) sú pomalé, hlasné nízkej frekvencie a hlboko prenikajúce, ako bubnový tón. Vytvárajú sa počas najhlbšej meditácie a bezsenného spánku. Pozastavujú vonkajšie povedomie a sú zdrojom empatie. V tomto stave sa stimuluje hojenie a regenerácia, a preto je pre nás tak dôležitý hlboký regeneračný spánok.
Význam mozgových vĺn
Prečo je dôležitá rovnováha medzi mozgovými vlnami? Náš profil mozgových vĺn a naše každodenné skúsenosti so svetom sú neoddeliteľné. Keď sa vychýlia z rovnováhy, prejavia sa zodpovedajúcimi problémami v našom emocionálnom alebo neurofyzickom zdraví.
Knihy, ktoré by ste si mali prečítať!
Súvislosti medzi mozgovými vlnami a emóciami
Výskum zistil súvis medzi vzormi mozgových vĺn a všetkými druhmi emočných a neurologických stavov.
• Nadmerné vzrušenie v niektorých oblastiach mozgu je spojené s úzkostnými poruchami, problémami so spánkom, nočnými morami, impulzívnym správaním, hnevom, chronickou bolesťou nervov a spasticitou – jav pri obrne, keď postihnutý sval je perovito napätý, nehybný.
• Nedostatočné vzrušenie v určitých oblastiach mozgu vedie k niektorým typom depresie, nedostatočnej pozornosti, chronickej bolesti a nespavosti.
• Nestálosť v mozgovom rytme koreluje s tikom, agresívnym správaním, zlosťou, záchvatmi paniky, so spánkovým apnoe, hučaním v ušiach, epilepsiou, bipolárnymi poruchami, anorexiou/bulímiou, diabetes, hypoglykémiou a výbušným správaním.
Ako pozitívne vplývať na mozgové vlny?
Zásadným pravidlom je, že akýkoľvek proces, ktorý mení naše vnímanie, zmení naše mozgové vlny. Chemické intervencie, ako sú lieky sú najbežnejšou metódou na zmenu funkcie mozgu. Výučba mozgu je však lepšia alternatíva.
Tradičné východné metódy, ako je meditácia a joga trénujú mozgové vlny dovtedy, kým sa nedostanú do rovnováhy. Ak sa chceme pokúsiť vyriešiť určitú ťažkosť alebo jemne vyladiť svoju funkciu mozgu, najmodernejšie metódy tréningu mozgu, ako je EEG biofeedback, prinášajú cielené, rýchle a trvalé výsledky. Umožnia naučiť sa ovládať vlastnú elektrickú aktivitu mozgu. Dosiahnutý efekt je trvalý, podobne ako schopnosť písania, čítania, či bicyklovania...
Knihy a kalendáre
Bestsellery
Mykorhízne huby
Ochrana rastlín 
Sadbový materiál
Iné záhradkárske potreby
Zdravie a výživové doplnky
Hnojivá
Ikar