Pitie kávy patrí ku každodennému rituálu, k chvíľkam pohody a uvoľnenia. Piť, či nepiť kávu? Je to takmer nevyčerpateľná téma. Neustále prichádzajú nové objavy o účinkoch tohto každodenného nápoja. Názory sa síce rôznia, ale prevažujú tie, ktoré káve pripisujú pozitívne účinky na naše zdravie. Veď obsahuje skoro 200 látok, ktoré na náš organizmus prospešne vplývajú.
Prvé informácie o káve a jej vplyve na zdravie sa zachovali v legendách. Jedna z nich hovorí o chudobnom pútnikovi z Etiópie, ktorý sa v 15. storočí vyčerpaný zastavil pri neznámom kríku obsypanom suchými bobuľami. Chcel založiť oheň a prikladal si vetvičkami z kríka. Zaujala ho vôňa čiastočne spálených bobúľ. Vzal ich zopár, rozdrvil kameňmi a pridal do vody. Po chvíli pocítil sviežosť a silu. A tak nazval tento ker cahuha, čo znamená sila.
Čo všetko nájdeme v káve?
Zelené kávové zrná obsahujú vodu, tuk, sacharidy, bielkoviny, vlákninu a ďalšie látky, z ktorých niektoré sa v priebehu spracovania (hlavne pri pražení) menia, a tým vznikajú nové látky. Káva obsahuje 4 % minerálnych látok, najmä horčík a draslík, ale tiež makro- a mikronutrienty, kávové kyseliny (tvoria 7 až 10 % sušiny zelenej kávy), aminokyseliny a alkaloidy.
A to nie je všetko. Káva obsahuje viac ako 200 rôznych zložiek s pozitívnym vplyvom na organizmus, a z nich predovšetkým antioxidanty. Ich veľkú časť tvoria polyfenoly, čo je významná skupina antioxidačných látok, ktoré nájdeme aj v zelenom čaji, či červenom víne.
Práve spomínané polyfenoly reprezentujú dôležitú časť kávových antioxidantov. Podieľajú sa na neutralizácii voľných radikálov, čím chránia bunkovú bielkovinu a DNA.
Koľko šálok kávy denne?
Optimálny príjem kofeínu, do 300 mg, zodpovedá 3 – 6 šálkam kávy denne, čo pri správnej životospráve nespôsobuje nijaké zdravotné problémy. Obsah kofeínu v 1 šálke však závisí aj od druhu konzumovanej kávy. Napríklad, jedna šálka instantnej kávy obsahuje 50 – 60 mg kofeínu, prekvapkávaná 80 – 110 mg a presso 90 – 150 mg. Platí, že u pravidelných konzumentov sa stimulačné účinky prejavujú v menšej miere, ako u príležitostných. Účinky kávy sú však veľmi individuálne – veľa závisí od veku, zdravotného stavu konzumenta, či od množstva a druhu pripravovanej kávy. Citlivosť ľudí na kofeín je tiež rôzna – u niektorých „gén pomalého metabolizéra“ brzdí vylučovanie kofeínu z tela, preto sú naň citlivejší. Z tohto dôvodu je pri niektorých ochoreniach, napr. pri chorobách srdca, pitie kávy rizikové.
Káva pomáha pri znižovaní rizika vzniku cukrovky druhého typu
Konzumácia piatich alebo viacerých šálok kávy denne je zvyčajne spojená so zlepšenou reguláciou a toleranciou glukózy a s podstatne nižším rizikom vzniku cukrovky typu¤2. Pitie troch až štyroch šálok kávy denne tiež redukuje riziko vzniku tejto choroby. Ako sa ukázalo, káva s kofeínom i bez kofeínu môže súvisieť s obsahom prírodných polyfenolových antioxidantov, lignanov a horčíka.
Káva redukuje riziko ochorení pečene
V niekoľkých štúdiách sa konzumácia kávy spája s významným znížením rizika vzniku cirhózy, ako aj rakoviny pečene. Údaje naznačujú, že redukcia rizika vzniku cirhózy spôsobenej konzumáciou alkoholu súvisí so zložkami kávy, ako sú fenoly a im príbuzné zlúčeniny.
Káva pomáha pri športových výkonoch a spaľovaní tukov
Kofeín stimuluje nervový systém, čo spôsobuje, že sa vysielajú signály do tukových buniek k spaľovaniu telesného tuku. Zvyšuje tiež v krvi hladinu adrenalínu – hormónu, ktorý pomáha telu zvládať intenzívnu fyzickú námahu. Vzhľadom k tomu nie je prekvapujúce, že kofeín môže prispieť k zlepšeniu fyzickej výkonnosti v priemere o asi 10%. Z tohto dôvodu je dobré dať si šálku kávy asi pol hodiny predtým, než pôjdete cvičiť či vykonávať športové aktivity. Kofeín je jednou z mála prírodných látok, ktoré skutočne a preukázateľne podporujú spaľovanie tukov. Niektoré štúdie ukazujú, že kofeín môže zvýšiť rýchlosť metabolizmu o 3-11% a zvyšuje tiež spaľovanie tuku, až o 10% u obéznych jedincov, a 29% u chudých ľudí.
Káva chráni pred Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou
Alzheimerova choroba je neurodegeneratívným ochorením a najčastejšou príčinou demencie po celom svete, ktoré zvyčajne postihuje ľudí vo veku nad 65 rokov. V súčasnosti neexistuje žiadny známy liek na Alzheimerovu chorobu, no niektoré štúdie dokazujú, že pravidelné pitie kávy znižuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby až o 65%.
Po Alzheimerovej chorobe je práve Parkinsonova choroba druhým najčastejším neurodegeneratívnym ochorením, na ktorú neexistuje liek. Kofeín v káve znižuje riziko vzniku ochorenia až do 60%.Štúdie potvrdzujú súvislosť neuroprotektívneho účinku konzumovania kofeínu u mužov aj u žien v postmenopauze so znížením rizika vzniku tejto choroby. Niektoré výskumy naznačujú, že jedna šálka kávy denne môže znížiť riziko vzniku tejto choroby o polovicu pomocou adenozínu v káve.
Nechýba niektorá z týchto kníh vo vašej knižnici?
Káva pomáha v prevencii vzniku rakoviny
Jedna z najvzrušujúcejších oblastí výskumu kávy je jej možná ochranná úloha proti rakovine. Mnohé štúdie ukazujú, že káva je dnes hlavným potravinovým zdrojom antioxidantov (prekonáva víno, čaj, čokoládu aj určité druhy ovocia a zeleniny) a ukazuje sa, že niektoré zložky kávy môžu navodiť pôsobenie karcinogén-detoxifikačných enzýmov.ako prevencia pred rakovinou
Káva má stimulujúce účinky na mozgovú činnosť
Asi najbežnejší moment, keď siahnete po šálke kávy, je únava. Kofeín v káve sa dostáva do mozgu, kde podporuje neurotransmitery dopamín a adrenalín. Mnohé štúdie u ľudí dokazujú, že káva podporuje rôzne aspekty mozgu (pamäť, náladu, bdelosť, energetickú hladinu, reakčnú dobu).
Kedy môže káva byť káva škodlivá?
Optimálna hodnota dennej dávky kofeínu by sa mala pohybovať do 400 mg denne, čo zodpovedá asi 4 šálkam kávy (pozor, ak pijete zrnkovú kávu, ktorá obsahuje viac kofeínu). Ak to s kávou preženiete, môžete na sebe pocítiť jej nežiadúce účinky. V prvom rade, káva môže mať laxatívne účinky. Tým, že má močopudné účinky môže dôjsť k veľkej strate tekutín, preto ku každej káve nezabudnite vypiť pohár vody. Vysoký príjem kofeínu sa tiež prejavuje trasúcimi sa rukami či búšením srdca.
Ktoré osoby by mali obmedziť denné dávky kávy?
Osoby s vysokým tlakom, žalúdočnými vredmi, problémami so žlčníkom či štítnou zľazou a samozrejme osoby, trpiace poruchami spánku. S kofeínom by to nemali preháňať ani zdraví ľudia, nakoľko je to látka návyková. Časom sa voči efektom kofeínu môžete stať odolní a jeho nedostatok sa prejaví bolesťami hlavy, únavou či podráždením. Pri dodržiavaní doporučenej dennej dávky by ste sa podobným situáciám mali vyhnúť.
Použité zdroje:
https://www.nazdravie.sk/kava-na-vasom-stole/
https://zdravie.pravda.sk/zdrava-vyziva/clanok/13657-pit-ci-nepit-kavu/
https://www.vyzivovo.sk/preco-pit-kavu/
https://www.slovenskypacient.sk/kava-a-zdravie-desat-prinosov-kavy/