Počas tohto mesiaca už určite ukončíme rez. Ostrihané nepotrebné jednoročné drevo pozbierame a vynesieme ho z vinohradu.
Máme poslednú možnosť vybrať a odložiť si materiál na množenie, ak sme sa rozhodli vypestovať sadenice. Ostatné likvidujeme podľa množstva a možností.
Dnes existujú rôzne drviče, ktoré toto drevo bez problémov rozdrvia, naštiepkujú. Tento materiál potom buď ukladáme po vrstvách do kompostu, alebo ho priamo rozhádžeme späť do vinohradu. Vzácna organická hmota tak zostáva na mieste. V krajnom prípade ho môžeme vyviezť do zberného dvora, ak je ho menej, dá sa postrihať a primiešať do biologického odpadu.
V minulosti sa postrihané drevo z viniča odkladalo priamo vo vinohradoch, pričom sa využilo často v máji, jednoducho zapálením pri ochrane pred neskorými jarnými mrazmi.
Ešte pred vyväzovaním
Ešte pred vyväzovaním ponechaných ťažňov na viniči opravujeme konštrukcie na pestovanie. Vymeníme zlomené stĺpiky, vyrovnáme naklonené, doplníme, pospájame a došponujeme drôty na drôtenkách. Po úpravách drôteniek ešte urobíme opravný rez, ak sme ponechali dáke rezervné rodiace drevo a zistili, koľko očiek v zime skutočne vymrzlo.
Potom robíme samotné vyväzovanie ťažňov. Vinič je liana a má tendenciu intenzívneho rastu z vrcholov. Tomuto sa snažíme zabrániť ohnutím ťažňa, čím dosiahneme vypučanie všetkých, aj najspodnejších očiek. Dôležité je to pre úrodnosť, ale aj pre rez, aby sa staré drevo nadmerne nepredlžovalo. Ideálne počasie na vyväzovanie je za vlhka po daždi pri podmračenom počasí. Navlhnuté drevo je pružnejšie ako vysušené, menej sa láme.
Prúdenie štiav
V marci sa začína prvá fenofáza viniča, prúdenie štiav. Prejaví sa slzením, čiže vytekaním štiav, miazgy z rezných rán spravidla až do pučania očiek. Toto nám pri vyväzovaní neprekáža, práve naopak, drevo nažilo až do posledného očka a teraz ho môžeme zohnúť a priviazať do požadovaného tvaru. Ťažeň v mieste, kde ho potrebujeme najviac ohnúť, upravíme tak, že ho chytíme do oboch rúk v mieste predpokladaného najväčšieho ohybu. Držíme ho v miestach nódií – kolienok, palec podložíme zospodu do stredu internódia – miesta medzi kolienkami – a s citom prehneme. Toto urobíme na dvoch až štyroch internódiách. Môžeme pritom zacítiť, prípadne aj počuť jemné praskanie, toto potrhanie cievnych zväzkov nie je chybou, naopak, brzdí prúdenie štiav, o čo nám v podstate ide. Potom ho už ľahšie zohneme a zmenší sa tak aj počet zničených, zlomených ťažňov. Priväzujeme k najspodnejšiemu drôtu na drôtenke a to tak, že ťažeň prevedieme cez prvý vrchný drôt nad hlavou viniča a opatrne ohneme k spodnému drôtu, kde ho priviažeme. Čím viac zohneme, tým viac podporíme následný rast letorastov na spodnej časti ťažňa. Zohýbame čo najviac kolmo na drôty vedenia smerom dolu až úplne zvislo, napríklad pri spôsobe rezu sylvoz a ešte viac ku kmienku, pričom ťažne vytvoria až tvar srdca pri srdcovitom reze. U pergol a palmiet vyväzujeme podľa tvaru konštrukcie vodorovne a šikmo.
Po skončení predjarných ručných prác vo vinohrade ho ešte dohnojíme hnojivami, pre ktoré sme sa rozhodli. Aplikujeme ich rozhádzaním do medziradí, kde ich následne zapravíme do pôdy pri odorávaní – odkopaní vinohradu.
Článok bol uverejnený v časopise
DOMA V ZÁHRADE
Autorom je Ján Fiala
.
Knihy z edície AKO NA TO?
Knihy si môžete objednať po kliknutí na ich obálky.