Variť, či nevariť zeleninu - to je častá polemika medzi ľuďmi, ktorí zo svojej stravy chcú, čo najviac vyťažiť pre svoje telo. Odpoveď nie je jednoduchá, pretože niektoré druhy zeleniny tepelne upravené disponujú vyššou nutričnou hodnotou ako v surovom stave, ale iné druhy tepelnou úpravou strácajú na výživovej hodnote.
Tak čo variť, či nevariť? Starou pravdou ostáva, že správnou prípravou zeleniny sa zachovajú vitamíny a dokonca sa uvoľnia aj tie, ktoré by telo nevedelo bez tepelnej úpravy prijať. Tepelne upravená zelenina je ľahšie stráviteľnejšia a lepšie využiteľná pre organizmus, čo sa týka prospešných látok a vitamínov. V surovom stave sú bunkové steny rastlinných potravín pevné a hrubé, ktoré môžu spôsobovať problémy vo forme nafukovania, zápchy alebo hnačky. Veľké množstvo vlákniny prečisťuje tráviaci trakt, preto látky obsiahnuté v surovej zelenine pôsobia na organizmus detoxikačne, telo sa vďaka nim zbavuje škodlivín.
.
PRÍPRAVKY PROTI ŠKODCOM
Tepelná úprava zeleniny je prínosom
Tepelná úprava by mala byť veľmi krátka, aby sa neznehodnotili vitamíny a iné prospešné telu látky. Najideálnejšie je varenie v pare, takto si zelenina zachováva farbu a tvar, nespôsobuje hnednutie a nevytvára toxické zlúčeniny. Väčšina základných živín je lepšie absorbovateľná po uvarení a tým telo absorbuje oveľa viac živín a telu prospešných zložiek ako sú karotenoidy a fytochemikálie (lutein a lykopén) a vitamíny, ktoré sú rozpustné vo vode (vitamín C, komplex vitamínov B), čo je možné iba u tepelne upravenej zeleniny v plnom rozsahu. Ak zeleninu varíte priamo vo vode, túto nevylievajte, ale použite do iného pokrmu. Zelenina po tepelnom spracovaní by mala mať pôvodnú chuť, ak nie lahodnejšiu a mala by byť chrumkavá, nie rozvarená.
Červená repa
Červenú repu by sme mali zásadne konzumovať v surovom stave, varením stráca 30 % zo svojej výživnej hodnoty.
Zeler
Zeler by nemali konzumovať ľudia s ochorením obličiek, pôsobí ako silné diuretikum. Stopkový zeler možno skladovať v chladničke maximálne tri týždne, naopak buľvový vydrží aj dlhšie. Konzumuje sa uvarený aj surový. Veľmi zdravá je zelerová šťava. Zeler sa pridáva polievok, šalátov, nátierok, dá sa zapekať, vyprážať ako rezeň, taktiež sa používa aj ako korenie.
Nechýba niektorá z týchto kníh vo vašej knižnici?
Objednajte si u nás - kliknite na obálku zvolenej knihy.
Špenát, mangold a rebarbora
Tieto druhy zeleniny obsahujú veľké množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá na seba viaže minerály (vápnik a železo). To je dôvod prečo ich organizmus nemôže v plnej miere využiť. Ak budete konzumovať tieto zeleniny vo veľkých množstvách, často a v surovom stave, môžu sa objaviť obličkové kamene. Surová rebarbora obsahuje toxické glykozidy, ktoré môžu byť pre človeka fatálne. Varením ani dusením sa kyselina šťaveľová nezničí. Použitú vodu rozhodne vylejte.
Špenát
Špenát pre plné využitie minerálnych látok potrebuje tepelnú úpravu, telo tak absorbuje viac železa, vápnika i horčíka, napríklad tri taniere surového špenátu zodpovedajú jednému tanieru vareného špenátu. Ak špenátové listy chcete použiť do šalátu, jednoducho ich sparte, aby nedochádzalo k strate živín.
Paradajky
Z paradajok po tepelnej úprave organizmus dostane viac protirakovinového lykopénu. Tento antioxidant preventívne pôsobí na vznik rakoviny a iných chronických ochorení. Lykopén v paradajkách sa lepšie vstrebáva pridaním tuku do ich úpravy, teda paradajky sú najzdravšie jemne podusené. Prospešná antioxidačná aktivita u varených paradajok je značne vyššia ako u surových.
Mrkva (karotka)
Surová mrkva či karotka je unikátnym zdrojom polyfenolov a chemikálií s antioxidačnými vlastnosťami, ktoré znižujú riziko srdcových chorôb a rakoviny. Vo varenej sa nachádza viac betakaroténu, ktorý telo premení na vitamín A. Postrúhaná karotka v šaláte je fajn, ale skúste ju orestovať alebo opiecť a vychladnutú zamiešajte do šalátu, určite oceníte jej chuť.
Cesnak
Varením sa v cesnaku znižuje množstvo alicínov, preto je veľmi rozumné cesnak do varenia pridávať tesne pred dokončením. Obsahuje tiež látky, ktoré regenerujú krvné cievy, a tým preventívne chráni pred možným infarktom. V surovom stave má najviac vitálnych látok. Vyskúšajte cesnak rozotrieť na toast s olivovým olejom, alebo nasekať ho na drobno do šalátu, taktiež ho môžete pridať na konci varenia do paradajkovej omáčky, je naozaj jedinečný, dodá chuť, vôňu a ešte je zdraviu prospešný.
Cibuľa
V surovom stave obsahuje cibuľa viac alicínu, ktorý eliminuje pocit hladu a flavonoid kvercetín s protizápalovými vlastnosťami. Tepelnou úpravou sa zvyšuje celkové množstvo flavonoidov, stačí cibuľu speniť na tuku, alebo ju krátku dobu opiecť alebo ogrilovať, nie dlhšie ako päť minút. Pri dlhšej tepelnej úprave stráca živiny. Červená a žltá cibuľa obsahuje viac flavonoidov ako biela.
Strukoviny
Fazuľa, zelená fazuľka, šošovica, hrach, sója obsahujú v surovom stave jedovaté lektíny, ktoré zabraňujú vstrebávaniu živín a spôsobujú tráviace problémy (zvracanie, hnačku), môže dôjsť k poškodeniu pečene a obličiek.
Cuketa, tekvica
Sú vynikajúcim zdrojom vlákniny, ktorá čistí tráviaci trakt a viaže na seba toxické látky, podporuje prirodzený pohyb čriev. Najviac výživných látok je tesne pod šupkou. Na konzumáciu za surová sa hodia menšie mladé cukety, ktoré majú výraznejšiu chuť a neobsahujú veľká semená. Veľké cukety môžu byť jemne horkasté, a preto sa používajú skôr v teplej kuchyni.
.
.
Karfiol
Karfiol je plný cenných látok, konzumuje zdužnatené okvetie, je ideálnou potravinou pre osoby, ktoré chcú schudnúť. Konzumovať tepelne upravený so štipkou rasce alebo koriandra, u citlivejších osôb môže vyvolať nafukovanie. Varí sa v nezakrytom hrnci, pri varení uvoľňuje zlúčeniny síry, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť jeho chuť.
Baklažán
Baklažán patrí do skupiny ľuľkovitých rastlín, ktoré sú jedovaté. Surový baklažán je horký a trpký zároveň úplne nechutný. Po tepelnom spracovaní na grile, alebo dusený patrí medzi diétne jedlo a je vyhľadávanou pochúťkou. Obsahuje veľa draslíka, ktorý odvádza z tela prebytočné tekutiny. Ak držíte diétu, zaraďte do jedálnička dusený baklažán, alebo ho rozmixujte a budete mať chutnú nátierku.
Brokolica
Brokolica v surovom stave napomáha prečistiť pečeň od karcinogénnych látok, je to zeleninu, ktorá prispieva k prevencii rakoviny. Obsahuje značne množstvo minerálov (zinok, draslík, vápnik) a provitamín A. Pre uvoľnenie minerálnych látok je treba variť s trochou oleja. Brokolica, karfiol, kapusta, kel a ružičkový kel, sú aj po tepelnej úprave hodnotnou zeleninou.
Kukurica
Varená kukurica má vysokú antioxidačnú aktivitu. Znižuje množstvo voľných radikálov tele, jedná sa o zlúčeninu nazývanú kyselina ferulic, ktorá sa uvoľňuje pri varení kukurice. Dostupnosť tejto kyseliny pre telo môže byť zvýšené o 500 až 900%.
Uhorky
Uhorky by nemali veľa jesť ľudia trpiaci chronickými hnačkami alebo osoby s citlivým žalúdkom. Môžu sa konzumovať aj so šupkou. Najchutnejšie sú v zeleninových šalátoch, pridávajú sa aj do studených polievok môžu sa aj zapekať.
Pór
Pór je veľmi aromatický a má typickú palivu chuť, nabitý kyselinou listovou, viac vitamínov obsahuje zelená časť rastliny, preto ich zásadne nevyhadzujte. Najzdravší je v čerstvom stave, pretože varením sa väčšina cenných látok zničí. Môžete ho nakrájať a pridať do šalátov a nátierok, alebo ho tepelne upraviť. Klasikou diétneho jedálneho lístka je pórová polievka.
Aby vaša strava bola zdravá, konzumujte dostatočné množstvo surového ovocia, zeleniny, orechov a semien. Dbajte na primerané množstvo varených jedál a to špeciálne zeleninových polievok. Keď plátky cukety, rajčín alebo mrkvy narýchlo orestujete na kvapke olivového oleja, vôbec im to neublíži.
Použité zdroje:
https://www.zdravieastyl.sk/potraviny-a-vyziva/215-zelenina-varit-ci-nevarit-cast-1
https://www.zdravieastyl.sk/potraviny-a-vyziva/216-zelenina-varit-ci-nevarit-cast-2
Knihy a kalendáre
Bestsellery
Mykorhízne huby
Ochrana rastlín 
Sadbový materiál
Iné záhradkárske potreby
Zdravie a výživové doplnky
Hnojivá
Ikar