Počuli ste už o psote rajčiakovej? V niektorých teplých rokoch sa objavujú i húsenice motýľov, ktoré urobia veľké diery do plodov, a tie neskôr začínajú hniť. Keď sa vo väčšej miere objavia húsenice, poškodzujú tak listy ako i plody svojim žerom. Aké nebezpečenstvo pre našu úrodu vytvára psota rajčiaková?
Použime opakovane postrek bakteriálnym prípravkom Biobit XL, ktorý nezničí ostatné nasadené užitočné organizmy (bioagens). O čom píše Ing. Peter Csanda z ÚKSÚP – OOR, Bratislava v súvislosti s týmto málo známym škodcom rajčín, zemiakov a baklažánu?
.
Hľadáte odborných poradcov pre každého záhradkára?
Knihy si môžete objednať po kliknutí na ich obálky.
Mínujúci motýľ v rajčiakoch, psota rajčiaková Tuta absoluta, je vážnym škodcom paradajok. Larvy sa živia na všetkých častiach rastlín rajčiakov a spôsobujú vážne poškodenia plodín. Larvy produkujú veľké míny v listoch, diery v stopkách, apikálnych púčikoch a v zelených i zrelých plodoch. Tuta absoluta môže znížiť úrodu o 80 až 100 percent. Je škodcom paradajok zisteným vo viacerých juhoamerických krajinách od roku 1970. Nedávno bola psota rajčiaková zistená aj na viacerých miestach v Európe, v roku 2009 sa objavila i u nás.
HOSTITEĽSKÉ RASTLINY
Tuta absoluta je oligofág, napáda len rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Jedná sa o drobného motýľa z čeľade psotovitých (Gelechiidae) pôvodom z Južnej Ameriky, kde je najčastejším škodcom poľných aj skleníkových kultúr rajčiakov. Ekonomicky najvýznamnejšími hostiteľskými druhmi v pôvodných oblastiach výskytu sú rajčiak, zemiaky a baklažán. Tuta absoluta má nenápadné šedohnedé sfarbenie. Rozpätie krídel je 10 milimetrov. Pre psoty sú typické dlhé a hore pretiahnuté tykadlá, ktoré sú dobre viditeľné voľným okom. Škodlivým štádiom sú húsenice, ktoré prechádzajú štyrmi larválnymi štádiami. Spočiatku sú larvy belavej farby, neskôr sa sfarbujú do zelenej až ružovej. Majú tmavo hnedú hlavu a na predohrudi výrazný čierny prúžok. Dorastajú do veľkosti až 8milimetrov. Vývojový cyklus trvá 29 až 35 dní. Minimálna a maximálna teplota, pri ktorej môže škodca dokončiť svoj vývoj, je 14 a 30 °C. Táto juhoamerická psota má veľký reprodukčný potenciál, v skleníkoch vytvára 10 až 12 generácií za rok. Samičky škodcu sú schopné naklásť 200 až 300 vajíčok. Húsenice škodia žerom najmä na zelených častiach rastlín, ale môžu poškodzovať aj plody. Výrazne znižujú úrodu a kvalitu plodov.
ZDROJ SEKUNDÁRNY PATOGÉNOV
Na listoch spôsobujú požerky v podobe charakteristických nepravidelných mín. Listové pletivo v okolí mín nekrotizuje a pri silnom napadnutí môžu usychať celé rastliny. Vnútri stoniek a v plodoch vyžierajú chodbičky. V tesnej blízkosti poškodenia sú vždy zreteľné kopčeky s tmavým zrnitým trusom. Znečistený povrch rastlín je zdrojom sekundárnych patogénov. Tuta absoluta nepatrí medzi regulované škodlivé organizmy. Tento škodca nie je schopný prezimovať v chladnejších oblastiach mierneho podnebného pásu (okrem skleníkov), napriek tomu existuje reálna hrozba zavlečenia a jeho rozširovanie do ďalších členských krajín EÚ, predovšetkým prostredníctvom dovozu hostiteľských rastlín zo štátov s preukázaným výskytom Tuta absoluta.
PREVENTÍVNA KONTROLA
Odporúčanie pre pestovateľskú prax je preventívna samokontrola skleníkových rajčiakov celoročne viackrát (aj v zime). Taktiež treba sledovať stav fóliovníkových a poľných rajčiakov v priebehu roka v mesiacoch máj až september. Po vizuálnom zistení podozrivých rastlín alebo plodov rajčín je potrebné okamžite kontaktovať príslušného oblastného fytoinšpektora odboru ochrany rastlín Ústredného a kontrolného ústavu poľnohospodárskeho. T
ZELENINA BEZ CHÉMIE
Záhradkári už dnes nechcú pestovať zeleninu chránenú chemickými postrekmi a prostriedkami, ktoré ničia jej škodcov a choroby. Takejto zeleniny majú dosť v ponuke veľkých obchodných domov a hypermarketov dovezenej zo zahraničia s účelom predĺženia jej životnosti a najmä vizuálnej kvality. Volia radšej zeleninu, ktorú si dopestujú sami vo svojich záhradkách. Zeleninu, o ktorej vedia, že nie je dotknutá niekoľkými chemickými postrekmi počas krátkeho času dozrievania. Viac o nechemickej ochrane nájdete v knihe Zelenina bez chémie.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Na blogu Zelený ježko radí nájdete aj články
Kedy rezať ovocné stromy a kry
Zapíjať jedlo, či nie?
Zeleninová záhrada: Opatrenia po výseve
Osudná chyba
Kde umiestniť druhy drobného ovocia?
Čo by mal jesť budúci otec?
Ako často sa milovať, aby ste zvýšili šancu počatia?