Maliny a ostružliny vôbec patria k najobľúbenejšiemu drobnému ovociu u nás. Rastliny bývajú často postihnuté rôznymi chorobami, ktoré toto obľúbené ovocie dokáže úplne vyničiť. K najškodlivejším chorobám patria najmä vírusové ochorenia. Tých je hneď niekoľko, mnohé z nich spôsobujú zhoršenie rodivosti malín, ale sú i také, ktoré rastlinky doslovne vyhubia.
Charakteristický je dvojročný cyklus rastu a rodivosti. V prvom roku prebieha tvorba vegetatívnych výhonkov z bázy rastliny, ktoré v druhom roku rodia (dvakrát rodiace odrody rodia už v prvom roku na hornej časti nových výhonkov, na druhý rok plodia spodné časti). Maliny nemajú vysoké nároky na pestovanie. Vyžadujú kypré, humusom dobre zásobené pôdy. S úspechom ich však možno pestovať aj v horších pôdach, vylepšených zapracovaním kompostu.
.
HĽADÁTE ÚČINNÉ A BIOLOGICKÉ OCHRANNÉ PRÍPRAVKY
PROTI CHOROBÁM A ŠKODCOM?
-
Dôležitý je dostatok slnečného svetla a pôdnej vlahy. Pri nedostatku svetla, napríklad, ak sú vysadené pod stromami, sú výhonky dlhé, ale slabé a nedostatočne vyzreté, čo môže byť príčinou silného namrznutia v zime. Koreňový systém malín sa rozprestiera plytko pod povrchom pôdy, preto je v období sucha dôležité zavlažovanie, najmä pri dozrievaní plodov. Na zamokrených pôdach však rýchlo odumierajú.
Černice, najmä beztŕňové odrody, sú na podmienky pestovania náročnejšie ako maliny, vyžadujú teplejšie polohy chránené proti mrazom, prípadne studeným vetrom, lebo v chladných lokalitách často vymŕzajú. Na pôdnu vlahu sú menej náročné ako maliny, možno ich pestovať aj v suchších, kamenistých pôdach. Z viróz sa na malinách, ostružinách aj malinoostružinách najčastejšie vyskytuje komplexná mozaika maliny, ktorú spôsobuje niekoľko vírusov – Rubus yellow net virus (RYNV), Black raspberry necrosis virus (BRNV), Raspberry leaf mottle virus (RLMV) a Raspberry leaf spot virus (RLSV). Príznaky a závažnosť ochorenia závisia od druhu hostiteľa, odrody, rastovej fázy aj počasia. V teplom počasí môže ochorenie prebiehať bezpríznakovo. Hubové ochorenia sa na malinách a ostružinách vo väčšej miere vyskytujú najmä vtedy, ak je nevyhovujúca organizácia porastu.
.
EKOLOGICKÁ OCHRANA NÁŠHO OVOCIA A ZELENINY
Kliknite na obrázok a zoznámte sa
Antraknóza maliny je ochorenie typické tvorbou striebristosivých škvŕn s fialovým okrajom na povrchu výhonkov.
Phragmidium rubi–idaei spôsobuje hrdzu malín, s tvorbou oranžovožltých pľuzgierikov na spodnej strane listov.
Didymella applanata a Leptosphaeria coniothyrium spôsobujú odumieranie výhonkov malín alebo didymelózu. Charakteristickým prejavom choroby sú odumreté listy, ktoré ostávajú prichytené na výhonkoch.
Ďalším pomerne častým ochorením je septorióza malín a černíc (Sphaerulina westendorpii). Významným ochorením plodov, ktoré sa vyskytuje najmä, ak je v období dozrievania daždivé počasie, je pleseň sivá, ktorú spôsobuje Botryotinia fuckeliana, anamorfa: Botrytis cinerea.
.
Rok v zeleninovej záhrade + biologická ochrana, Osvedčené rady do záhrady, Záhrada pre krásu a Záhrada pre úžitok,
Zelenina bez chémie, Výživa a hnojenie záhradných plodín, Rok vinohradníka a vinára,
Sila liečivých rastlín, Trávniky pre krásu, šport a relax, Ochrana ovocných rastlín proti chorobám,
Zelenina bez chémie ďalšou knihou z obľúbených edícií
Praktické rady záhradkárom a Knihy do vrecka.
Knihy si môžete objednať po kliknutí na ich obálky.
.
Najvýznamnejšie opatrenia proti poruchám a chorobám ostružín
Pri reze malín, keď sa vyberajú plodivé výhonky na nadchádzajúcu sezónu je zároveň potrebné odstrániť všetky výhonky, ktoré sú odumreté a napadnuté chorobami, napríklad didymelózou. Rez je potrebné realizovať v období vegetačného pokoja, keď už nehrozia silné mrazy.
Po vytvorení listov treba porast kontrolovať a všetky listy respektíve výhonky napadnuté hrdzou odstraňovať. Fungicídne ošetrenie proti odumieraniu malín, spôsobeného hubami Didymella applanata a Leptosphaeria coniothyrium sa vykonáva po objavení sa príznakov. Ošetrenie sa pri pretrvávajúcom vlhkom počasí opakuje maximálne 3-krát za sezónu s odstupom 7 až 10 dní.
Postrek proti odumieraniu malín je možné vykonať na začiatku dozrievania plodov a jednou aplikáciou zároveň ošetriť rastliny proti plesni sivej. Pri výskyte ochorenia zároveň treba odstraňovať všetky napadnuté plody.
Vírusovú mozaiku maliny nespôsobuje jeden, ale niekoľko vírusov (takzvaný komplex). Symptómy a intenzita ochorenia sa líšia v závislosti od toho, ktoré vírusy rastliny napadnú a tiež od odrody rastlín. Ochorenie postihuje maliny, černice aj ich krížence.
Antraknóza maliny
Elsinoë veneta, anamorfa: Sphaceloma necator
Koncom jari sa na povrchu novo vyrastajúcich výhonkov tvoria drobné okrúhle fialové škvrny s priemerom asi 0,5 až 1,0 mm. Ako výhonky rastú, škvrny sa zväčšujú až na 10 mm, sú postupne pozdĺžne eliptické a môžu splývať. Ich stred nadobúda striebristosivé sfarbenie, ale okraje ostávajú fialové a na vrchole leta sú mierne vystúpené. Stred škvŕn je neskôr postupne vpadnutý až sa koncom septembra vytvorí hlboká eliptická lézia s fialovým vystúpeným okrajom. Pletivo škvŕn môže pozdĺžne praskať. Po infekciách, ku ktorým dochádza počas neskorého leta vznikajú malé povrchové lézie s priemerom 1 mm. Na jeseň, keď mladé výhonky drevnatejú a hnednú, sa škvrny sfarbujú na sivobielo a v ich strede sa pod pokožkou listu tvoria drobné čierne bodky – acervuly, niekedy usporiadané do koncentrických kružníc.
Hrdza maliny
Phragmidium rubi-idaei
V máji a júni sa na hornej strane listov jednoročných výhonkov objavujú žltkasté škvrny – spermogóniá. Na plodiacich výhonkoch sa škvrny vyskytujú najmä na najnižších listoch bočných konárikov. Priemer spermogónií je asi 1 mm, majú oranžovú farbu a sú len mierne vypuklé. Neskôr sa na nich tvoria výrazné žlté alebo oranžové útvary (éciá) vyrastajúce v kruhoch s priemerom 0,5 až 2 mm. Niekedy sa okolo prvého môže vytvoriť druhý kruh écií. V júni až júli dochádza na spodnej strane listov v mieste écií k tvorbe ďalšieho typu štruktúr patogénu – urédií, ktoré majú žltooranžovú farbu. V čase zberu sa v oranžovožltých urédiách vytvárajú čierne téliá s téliospórami. Pri rozsiahlom napadnutí listy odumierajú. Infikované môžu byť všetky nedrevnaté časti rastlín, ale na zelených výhonkoch sa symptómy objavujú zriedkavo. Napadnuté rastliny sú krehké a pri odstraňovaní vyrodených výhonkov sa môžu lámať. Žlté éciá sa niekedy tvoria aj na stopkách, okvetných a kališných lístkoch a plodoch. Na listoch môžu postihnuté miesta odumierať a vypadávať, takže sa tvoria drobné dierky. Silno napadnuté plody môžu opadávať.
Hrdzou silno napadnuté rastliny môžu byť oslabené, horšie prezimujú a úroda môže byť nižšia. Patogén napáda pestované aj divé maliny, ktoré môžu slúžiť ako zdroj infekcie.
| TOP 5 NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY NA BLOGU ZELENÝ JEŽKO RADÍ V MÁJI 2023 |
|
|---|---|
| 1 | Máte červivé čerešne |
| 2 | Choroby: Je kučeravosť broskýň katastrofa pre strom? |
| 3 | Rastliny proti komárom: Odožeňte otravný hmyz bylinkami! |
| 4 | Kalendár záhradkára: Prehľad najdôležitejších prác v máji |
| 5 | Prečo cesnaku žltnú konce listov? |
Odumieranie malín (didymelóza)
Didymella applanata, Leptosphaeria coniothyrium, anamorfa: Coniothyrium fuckelii
Prvé symptómy sa objavujú neskoro na jar alebo začiatkom leta na listoch mladých nerodiacich výhonkov. Na okraji alebo pri hlavných žilách listov sa tvoria žlté, neskôr hnedé škvrny v tvare V, ktoré sa zväčšujú od kraja smerom do stredu. Listy umiestnené v spodnej časti výhonkov bývajú napadnuté najskôr. Pri silnej infekcii sú napadnuté listy celé chlorotické, predčasne opadávajú a choroba môže byť zamieňaná za prirodzené starnutie listov. Po opade infikovaných listov ostáva stopka prirastená na výhonku, čo je rozlišovacím znakom medzi didymelózou a prirodzeným opadom listov, ktoré opadávajú aj so stopkami. Huba potom prerastá cez stopku do výhonku a infikuje pletivo okolo púčika v pazuche listov, ktoré sa sfarbuje do hnedo-fialova až hneda. Púčiky na napadnutých výhonkoch môžu byť menšie a sú citlivejšie na vymŕzanie. Plodonosné konáriky, ktoré z nich na ďalší rok vyrastajú, sú slabé a zakrpatené. Fialovo-hnedé elipsovité lézie sa zväčšujú, môžu pokryť celý obvod stonky a niekedy sa rozšíria na celú oblasť stonky medzi dvoma listami. Ak sa infekcia šíri vo výhonku ďalej, mladé výhony sa celé sfarbujú do hneda, okrem asi 50 cm nad zemou. Koncom leta alebo na jeseň kôra na postihnutých miestach pozdĺžne praská a objavujú sa drobné čierne bodky, plodnice patogénu – pyknídiá. Onedlho sa vytvárajú o čosi väčšie, čierne fruktifikačné orgány – pseudoperitéciá. Infikované časti výhonkov sú v zime fialovo-sivé. Odumieranie malín a černíc môže spôsobiť veľké škody, najmä v prehustených a porastoch, ktoré sú nadmerne hnojené dusíkatými hnojivami.
Pleseň sivá na malinách
Botryotinia fuckeliana, anamorfa: Botrytis cinerea
K infekciám dochádza najmä počas kvitnutia, ale symptómy sú zvyčajne viditeľné až počas dozrievania plodov. V suchom počasí infikované kvety hnednú a zosychajú. Vo vlhkých podmienkach sa na nich tvoria sivé chumáčiky mycélia. Infikované nezrelé plody sú fialovo-sivé a tvrdé. Na dozretých napadnutých plodoch sa tvoria mäkké svetlohnedé rýchlo sa rozširujúce škvrny. V niektorých rokoch sú napadnuté iba jednotlivé bobuľky súplodia malín. Plody sa scvrkávajú a pokrývajú sivým huňatým povlakom mycélia, typickým pre botrytídu. Ochorenie sa môže z jedného rozšíriť na okolité dotýkajúce sa plody. Napadnuté maliny môžu pri zbere vyzerať ako zdravé, ale vo vhodných podmienkach počas skladovania rýchlo hnijú. Infekcie výhonkov môžu spôsobovať veľké škody najmä počas vegetačného obdobia s vyšším úhrnom zrážok a na plantážach, kde sú porasty bujne rastúce a prehustené. Botrytída sa často vyskytuje spolu s didymelózou pričom škody spôsobené botrytídou výhonkov môžu byť niekedy vyššie ako pri didymelóze.
Septorióza malín a černíc
Sphaerulina westendorpii
Voči septorióze sú citlivé iba mladé pletivá. Ochorenie sa prejavuje na listoch a výhonkoch malín a černíc. Na hornej strane listov sa tvoria drobné, takmer okrúhle škvrny s priemerom 3 až 4 mm. Najskôr sú tmavozelené, potom fialové a neskôr hnedé. Na starších škvrnách je stred svetlosivý a okraje sú hnedé alebo fialovočervené. Na stopkách a mladých stonkách sú škvrny podobné, ale pozdĺžne predĺžené, na stonkách sú škvrny menej nápadné. V strede škvŕn sa neskôr tvoria malé čierne bodky, plodnice patogéna – pyknídiá. Niekedy pletivo škvŕn vysychá a vypadáva, takže na listoch sa tvoria malé dierky. Pri silnej infekcii môžu škvrny pokryť celé listy, ktorých okraje sa skrúcajú nadol a môžu predčasne opadávať.
Ochrana a prevencia proti chorobám malín a ostatných ostružlín
O ochrane a prevencii proti spomínaným chorobám sa dočítate v knihe Ochrana ovocných rastlín proti chorobám z pera Ľudovíta Cagáňa a Sylvie Matušíkovej, ktorí sú už autormi záhradkárskeho knižného bestselleru Ochrana ovocných rastlín proti živočíšnych škodcom.
Plánujete vysadiť maliny?
Maliny: výsadba a rez
Chcete mať lepšie úrody v záhrade?
Rady do záhrady: Január II.
.
.
Knihy a kalendáre
Bestsellery
Mykorhízne huby
Ochrana rastlín 
Sadbový materiál
Iné záhradkárske potreby
Zdravie a výživové doplnky
Hnojivá
Ikar